Nútená sa zamilovať

Epilóg

Prečo už? Myslím si, že koniec už tu patrí a určite nebudete proti , že to už aj skončí. Veď kapitol je to neureko. A k tomu už sa musím dostať aj ku iným knihám.

Ďakujem Vám za všetko. Za to , že ste to vôbec čítali a komentovali.

Dúfam, že sa stretneme aj pri inych nových knihach alebo lepšie povedané , vydanych len s par časťami.

Mám Vás rada.❤️

Xxx

Odvtedy ako ma zachránil Max sa neudialo nič noveho . Len to , že sme si bolu znovu bližší.

Momentálne sme obidvaja vyvalení na našej spoločnej posteli s mojím tehotným bruškom. Nič krajšie už nemôže byť, ak neratam že to male stvorenie budeme držať v rukach.

Max mi hladka moje bruško a ja sa mu prehrabujem vo vlasoch. Som rada, že ich ma také dlhšie a žiadne kratke. Ležime a zrazu Max zdvihne hlavu a pokrči obočie. Už ma pobolieva nejako brucho.

"Beth? Si mohla povedať, že potrebuješ ísť na wc" povedal Max a ľahol si späť.

"Ale ja-... doriti Max ja rodím" zrazu sa vystrel až do sedu a začal panikariť.

" tam je taška . Zbalila som sa preistotu skôr dnes. A dobre že som aj urobila . Chod pre kluče od auta . Ideme do nemocnice" povedala som a už som dychčala jak po maratone.

Sadla som si do auta a dychčala celú cestu ako kôň. Max bol nervozny zo mna až sa to vyrutilo z neho.

"Nedychči taak ." Zasmiala som sa.

"Ja za to môžem , že prave teraz sa pyta dcerka na svet?" Zastavil pri nemocnici a rutil sa so mnou tam.

Hneď ma zobrali sestričky zo sebou a doktor prišiel hneď po nich. Prichystala som sa a už som stale tlačila a počuvala jeho slovaa tlačte, tlačte už vidim hlavičku.

Od unavy som až zaspala.

Zobudila som sa a videla som ten najkrajší pohľad aký som mohla vidieť. Max držiaci našu dcerku.

Prišla sestrička a padla otazka " Meno vašej dcery"

Pozrela som sa na Maxa a on mi dal signal že ja mam povedať.

" Sarah Luna Clantova"

The end