Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 30

Elizabeth pohľad

Videl to skôr ako sa to vytlačilo.Musim nejako vymyslieť ,kde to vytlačíme.Pomaly a mlcky som kráčala vedľa pána Browna a každý bol ponorený do vlastných myšlienok.
Dokým som ja rozmýšľala ako to vyriešime tak pán Brown bol ticho sledujúc všetko okolo.

"Pán Brown a teraz ? Čo?"spýtala som sa s nádejou ,že on už nejaký nápad ma.Otocil sa na mňa a tým pádom ja som zastavila a pozerala mu do očí.

"Všetky firmy on obvolal a nechce nam dovoliť to vytlačiť"povie a pokračuje v ceste do svojej kancelárie.Ja sa tak ľahko nevzdám.

"Dajte mi fotku a ja to vyriešim"rozhodnutá som sa rozhodla urobiť všetko možné.On mi fotku podal a ja som utekala do auta.
Išla som do Maxovej firmy.Viem ,že ho teraz tam nestretnem,lebo som ho videla s Kristínou.

"Nech ťa to ani nenapadne.Nikto nevolajte Maxovi.Je to môj manžel a ja jeho manželka a chcem túto fotku vytlačiť kľudne aj bez povolenia.Ked to nevytlacite stačí presvedčiť o niečo Maxa a vy pôjdete viete kde."poviem a všetci zostali sa na mňa dívať.

"No konečne to vytlačite? Nemám na to celý deň"skrikla som.Bola som dostatočne vytocena.

"Ale pani on nám to zakázal"povedal so strachom jeden zamestnanec.Ja som mala hádam aj plamene v očiach.Prisla som k nemu bližšie.
Cítila som ,že jeho dych sa zrýchlil.Ja som sa len pousmiala a vrátila tvár do nahnevanej grimasy.

"A ja mám z toho pokakať?"vysmesne som povedala mu a on sa hneď pohol .Išla som za ním.Vytlacili to nakoniec.

"Nechcela som byť zlá na vás ,ale viete inak s vami nepohnem a ďakujem"poviem a hodín balík peňazí na stôl.Vsetci príbehmi k nemu a ja sa strácam kdesi už na chodbe.

"Tu je to"dala som to šéfovi a on sa prekvapivo na mňa pozrel.Ja som sa usmiala a on hneď zavolal ľudí , ktorí to začnú vešať na bilboardy.Ja som pokojne nastúpila do auta a viezla sa domov.Zajtra by konečne mala prísť Tína.Tesim sa na ňu

"Čo mi to kázala "chvíľu rozmýšľam a potom ma to napadlo. Ísť k nej domov a poliať kvety .Odparkovala som na parkovisko a vošla do jej domu.Vonali tam palacinky.V kuchyni som videla  stať Justína ,pospevujuc si.

"Hmm.....to vonia"poviem a on sa nalakane otočil.Chytil sa za srdce a ja som sa zasmiala Prišla som bližšie k nemu a zobrala si jednu palacinku.

"Nič moc"poviem s plnými ústami.Prezuvam to,je dobrá .Ale chyba tam viac cukru.

"Ale prosím ťa to by si nejedla"povie a ja sa zasmejem.Prikyvnem a ešte všetky urobené posypem na vrch škoricovým cukrom.

"Idem poliať tie kvety "poviem a o chvíľu bol predomnou.Poskrabal sa po zátylku .

"No ja som ich už polial"ja som sa naňho zamracila.Rychlo som bežala    k obľúbenému kvetu Tíny.Ani som ho poriadne nezdvíhla a mala som už mokré nohy.

"Justin"skrikla som a on so strachom prišiel ku mne.

"Načo polievas ,keď nevieš? Si normálny? Vieš čo by ti urobila Tína ,keby to videla? Jej obľúbený kvet? Ty si inaci idiot"buchla som si po celé a kvet som zobrala do kúpeľne .Vyliala som všetku vodu a zobrala handru dole.

"Tu máš "hodila som mu handru do ruky a on stál na mieste stále.

"Čo s ňou?"nadvihol obočie .

"Utri zem a ja idem pozrieť ostatné kvety"poviem a pozerám ostatné.Cely čas som ho dirigovala to sa mi páčilo.

"Dobré idem "poviem a odomykam dvere.Justin ma chytil za ruku a otočil ma k nemu .Pobozkal ma a ja som spolupracovala dokým som si neuvedomila co robím.

"Toto viac nerob!"poviem a strelíme mu facku.Zabuchla som mu dvere pred nosom a utekala do auta.Sadla som si a dýchala som zhlboka.

"To čo som urobila.Co som to dovolila"buchala som si hlavu do volantu. Naštartovala som a išla pomaly domov.Nebudem nad tým rozmýšľať.Povedala som si v duchu.

Videla som na bilboardoch už moje fotky.Vsetci sa za nimi otáčali.Usmiala som sa a pridala rýchlosť.V dome bolo ticho Prečo nie.Ved nikto tu nie je.

Jedno mi nesedí.Zamykala som a teraz je otvorené.Niekto ma musel vykradnúť alebo ma čaká vnútri prekvapenie.Zasvietim a počujem hlas.

"Mám dôkaz"

Tak musím vám niečo oznámiť.Buduci týždeň idem na tábor ,kde nebude wifi tak nevydam novú časť.
Prídem z tábora v piatok a v nedeľu odchádzam na dovolenku.Neviem či budem mať čas
Posnažím sa aspoň vydať jednu časť.
Ďakujem za 12K ste úžasní.