Nútená sa zamilovať

Kapitola 9/57

Už sa pomaly blížime k  60 K .
Ďakujem vám.
Som veľmi šťastná ,že to čítate a len dúfam ,že sa vam ja páči.
Ako som sľúbila ,že každú druhú stredu budem pridávať tak aj som to splnila. Dnes je streda a presne druhá.

Prijemne čítanie

*****

Beth

Dnes mi volala Anabela ,ktorá má za manžela Davea a 5-rocneho syna ,ktorý sa volá Daniel. Je zlatý. Videla som ho ešte ,keď bol menší a bola u mňa. Mal by som tam byť o 6 a momentálne je pol piatej.

Šuchtavym krokom som sa prešla ku mojej skrini a hľadala vhodné oblečenia. O piatej má prísť Ethan domov . Dúfam ,že mi požičia auto ,lebo moja auto je práve v servise.

Vytiahla som zo skrine obtiahnuté saty ,ktoré mi bol po kolená a boli červené. Veď sa mi paci červená farba tak prečo nie mať aj červené šaty.
Elegantné šaty,silonky pod tým a koženú bundu na sebe. Tak som sa rozhodol obliecť a k tomu si dám tenisky.

Ale problém nastal čo s vlasmi a tvarou. Vlasy som si urobila do ulizaneho copu,aby to vyzeralo dobre a musím uznať ,že som aj dobre urobila. Dala som si špirálu a jemné líčenie. Postavila som sa do zrkadla a práve mi zazvonil mobil.

"Zlato, pod mi otvoriť , zabudol som si kľúče" ozvalo sa z druhej strany.

"Dobré " odpoviem a smerujem k hlavným h dverám.

"Ahoj"pobozkal ma a ja som ho tiež pozdravila. Povedala som mu nech sa posadí a ja mu urobím rýchlu večeru.

"Kde sa chystáš?"spýtal sa ma.

"Idem na večeru k mojej kamarátke dávnej a ináč ideš niekde ? Potrebovala by som auto"poviem mu počas robenia jeho večere. Robím mu toasty ,aby som sa. Zbytočne nezdržiavala.

"No dobre. A idem preč ,ale zaviesť ťa môžem"prikývnem a keď bolo 17;45 rýchlo som sa obula a nasadí sme spoločne do auta.

"Tu je adresa"nahodila som mu ju do GPS ,len nečakala som jedno. Že budú kolóny a také veľké. Kúsok sme boli od nich asi dve ulice a teraz musime stať. Bolo 17:59 keď sme sa konečne pohli a Ethan sa snažil ísť čo najrýchlejšie.

Tiež nechcel aby som meškala ,ale čo už. Rozhodla som to dať po schodoch ,keďže kým by prišiel výťah už by som tam aj bola . 5 poschodie. Zaklopala som a otvorili sa mi aj po chvíli dvere.

"Už som tu"poviem a vojdem . Bola som celá zadychana ,ale nevadí. Ale dostalo ma to ,že koho som videla.

" A ty čo tu robíš"spýtal sa ma. Bola som prekvapená a aj on vypadá prekvapený. Ani jeden sme nič netušili.

" Anabel ma pozvala na večeru a ty čo?"odpovedala som mu normálne ,prirodzene.

"Dave môj brat ma pozval."povedal mi.

"On je tvoj brat?"pootvorila som prekvapene ústa. Prikývol a usmial sa.

" A ináč prečo si celá zadychana?"spýtala som sa pomedzi to Anabela.

"Ale nechcelo sa mi čakať na výťah ,lebo by ma to ešte viac zdržalo a ,aby ste nemuseli dlho na mňa čakať ,rozhodla som sa ,že to vybehnem ak po schodoch. Len som zistila ,že mam mizernú kondičku" zasmiali sme sa na Tom ,že ja som prípad.

"Daniel večera už je tu návšteva"zakričala Anabela.

"Mami chvílu"jeho hlas som len počula.

"Ihneď"skrikla a po chvíli sa ocitol pri nás a pozdravil nás. Večerali sme debatovali ,ale musel aj nastať čas odchodu domov.

"Dobré ďakujem za večeru"podakujem sa.

"Si tu autom?"spýtala sa ma .

"Nie ,mám ho v servise ,zavolám si taxík"usmiala som sa na ňu a obliekala som si na seba bundu.

"Veď poviem Daveovi ,že nech ťa zaveze" povedala ,ale ja som pokrútil a hlavou.

"Anabel neboj sa ja ju odveziem"ozval sa za mnou mužský hlas. Patril Maxovi.

"Dobré ďakujem ti Max"poďakovala sa mu a ja som zatiaľ zavolala výťah. Obidvaja sme doň nastúpili a ticho sa dokonca dali aj lámať medzi nami. Sadli sme do auta a povedala som mu adresu..

"Ďakujem ti"poviem pred bytovkou a chcela som už vystúpiť ,ale zastavila ma jeho ruka. Posunula ma bližšie k nemu a pobozkal ma. Odsunul sa a ja som bola donútená vyjsť von z auta. Zavrela som dvere a on rýchlo šliapol na plyn a ušiel.

Nechal ma len tak bez vysvetlenia.