Nútená sa zamilovať

Kapitola 7/55

Nové časti budú každú stredu.
Ak ju nedám v stredu tak to znamená ,že mi do toho niečo prišlo a buď ju vydám o deň neskôr ,alebo na ďalšiu stredu.

Príjemné čítanie

****

Beth

Celý čas som si poklepkavala prstami po linke a bola nervózna.Tomu svedčila aj to ,že som si hrýzla spodnú peru . Chcel nech už vyjdú a Max pôjde kade ľahšie ,aby som ho nemala v hlave ,že je práve v byte ,kde som ja a k tomu s Ethanom.

Otvoria sa dvere a z nich sa vystrči Ethanova hlava.

"Zlatko?"zakričal a ja som sa vykukla z kuchyne.

"Áno?"odpovedala som ihneď.

"Prines nám prosím dve kávy"prikývla som a on následne zatvoril . Ja som dala hriať vodu do kanvice a postupne si všetko prichystala.Dala som ich na tácku a zobrala ju

Pred dverami som zastavil a zhlboka som sa nadýchla a vydýchla , pripravená otvoriť dvere ,ale v Tom sa otvorili a ja som sa strašne zľakla ,že káva skončila na zemi a na dotyčnom,ktorý ich práve otvoril.

Zdvihla som pohľad a uvidela som Maxovu tvár.Potichu som sa nadala a potom som sa pozrela na jeho košeľu a zase späť do očí .Tak sme stáli minútu až po kým som sa nezačala ospravedlňovať.

"Ja ...prepáč .....vylákal si ma" rýchlo som zobrala vreckovku a začala utierať jeho košeľu.Po ňu som cítila známe tehličky ,ktoré kedysi patrili aj s týmto telom mne.

"Nevadí ,operie sa"usmeje sa na mňa a ja cítim ,že vlhnem. Zrazu sa pri nas objavil Ethan a obidvoch si na premerak pohľadom.Venoval mi bozk a začala rozprávať.

"Volali mi láska z práce .Musím tam ísť.Daj prosím ťa Maxovi moju košeľu a vyprevad ho,áno?"v hrdle som mal veľkú hrču ,ale prehĺtla som ju a prikývla.Snažila som sa nebyť nervózna,ale nedarilo sa mi to nejako.

"No pod dám ti košeľu čistú"povedala som a začala kračat do izby ,kde má oblečenie Ethan.

"Ty nespíš v jednej posteli s Ethanom?"spýtal sa prekvapene.

"Nie"odpoviem rázne.

"Opeknela si"povedal hneď ako má pritlačil o stenu. Začal sa približovať a ja som začínala si uvedomovať čo to robíme . Veď ma predsa Kristínu a ide ma pobozkať. Odtrhla som ho od seba a rozdychavala som to čo som nedychala. Totiž ako sa približoval stratila som dych..

"Máš Kristínu to nemôžeš"poviem a hodím mu čistu košeľu a otočím sa smerom ku oknu ,aby sa v kľude mohol prezliecť

"Už sa môžeš otočiť"povedal a ja som sa otočila ,ale to som nemala.Klamal mi ,povedal ,že je oblečený ,ale pritom bol polonahý. Dobré ,že som ju aspoň nohavice neušpinila.

"Obleč sa"zavrcim naňho a on sa usmeje na mne a podide bližšie ku mne.

"Ja viem ,že vzrušujem ,aj keď vieš ,že stále som ti neodpustil to čo si urobila."zacal sa obliekať a zrazu sa vyparil..

Milovala som ho a aj stále milujem.
Lenže bude to tak aj nastalo?