Nútená sa zamilovať

Kapitola 20/68

Beth

"Ethan? Čo tu preboha robíš?" Spytala som sa prekvapene a pozrela na hodiny. Čoskoro by sa mal naobedovať domov Max. Nikdy som nečakala , že Ethan si príde len tak.

Zrazu ale ma chytili dve ruky a k ustam niečo priložili. Viac som už nereagovala , len v mysli sa modlila nech dieťatko bude v poriadku.

Bolela ma strašne hlava , pomaly som sa zobúdzala a zistila som , že som v nejakej v pivnici ako kedysi v minulosti. Lenže táto pivnica mala normalnu posteľ a dokonca aj taky maly radiátor a dvere , ktore pravdepodobne viedli do kupeľne.

Zas a znova ma uniesli. Koho to je práca? Veď naposledy čo si pamätám som otvarala dvere Ethanovi a pred nim Kristine. Že ma to nenapadlo Ethan mi nič nepovedal , iba som sa zrazu zobudila tu.

"Je tu niekto?" Zakričala som. Bála som sa , nebolo tu žiadne okno a dieťatko sa určite necítilo pohodlne. Vo dverách sa objavil Ethan s Kristínou. Neverila som vlastným očiam. Oni dvaja? Prečo?

"Prečo Ethan?" Zašepkala som si pre seba, ale asi to počul kedže mi hneď na to aj odpovedal.

"Pýtaš sa ma prečo? Asi prečo? Opustila si ma kvôli hlupakovi Maxovi a ešte si sa nechala nim aj nabuchať. Zničila si všetky city ku tebe a zničila si mňa. Ja ti to teraz vratim. Len horšie a usmej sa , pošlem fotečku tvojmu milovanemu" zrazu ma odfotil , nestihla som ani reagovat ale odpovedala som mu na jeho dlhy prejav.

" ja? Ty si sa s nejakou vyspal a ešte som ťa aj načapala tak to nedavaj za moju chybu. Čakam dieta s mužom ktoreho veľmi milujem." Uprimne som mu povedala. Kristina sa zasmiala s nim.

"Hlupa hus si" povedala a odisli obidvaja. Nechali ma tu hladnu, smädnú a osamelú.
Max chybaš mi tu a určite aj  našmu drobcovi. Priď nas zachraniť, pomyslim si. Možno si ani nevšimol , že som zmizla. Možno si myslí, že som kdesi odbehla a pridem , ale mobil pri sebe nemam tak by si mohol všimnut , že by som len tak bez odkazu nikde neodišla.

"Heej vy dvaja som hladná a smädna dajte mi jesť" zakričala som a dúfala, že ma počuli a donesú niečo pod zub. Ale marne . Čakala som a čakala , ale nikto neprichadzal.

Max

Prišiel som domov o 12. Zaujimave , že Beth nebola doma. To sa nestáva a ešte jedlo mala na sporaku a zapnute. To mi nejako nesedi na nu. Možno šla mu susedom odskočiť a pride .
Sadol som si a čakal . V tichu som počul len mobil, ktory mi oznamoval že mi prišla smska.
Otvoril som ju a tam som videl smutnu Beth  s popisom.
Tvoja drahá čaká na tvoju zachranu. Dávam ti 48 hodín , aby si mi doniesol 1 milion. Keď prejdu napíšem ti adresu , kde ich donesieš a dostaneš späť tvoju milovanú Beth. Dovtedy si ju nechám ja.

S láskou tvoj nepriateľ známy.

Nie Beth a moj drobec.  1 milion musim nejako dostať, sice mám tolko , ale chcel som ho použiť inak. Ale dam mu ich. Nechcem o tych dvoch prisť, sú moje všetko. Rychlo som mu odpisal.

1 milion ti dokažem dať aj dnes. Neublíž jej.

Zavolal som do banky , aby som zistil či vobec aj ten 1 milion mam. Povedali mi , že nie že len 80 000. Rychlo som volal kamaratovi , ktory je multimilionar a navzajom si pomahame.

"Čo sa deje Max. " zdvihol mi.

" uniesli mi Beth potrebujem vymyslieť nejaky plan a 1 milion" povedal som surne a nervozne.

"O chvilu som u teba. " odpovedal som že čakam a zložil a na to mi hneď prisla smska.

Žiadne také. Ju si chcem nechať tych 48 hodin a či jej ubližim zavisi iba od jej spravania.

Hodil som mobil na gauc celou silou. Mam strasne nervyyy.

Kde tolko trči Tóno.

Čo si len bez nej počnem.