Nútená sa zamilovať

Kapitola 2/50

Tentokrat pohľad Maxa z toho dna.
Hádam sa páči ❤

***

Pohľad Maxa

Dnes je ten deň ,keď majú pustiť Beth.
Ak mám byť úprimný tak som pomáhal Ethanovi ju odtiaľ dostať ,lebo som zistil ,kde bola ta pravda.
Nemohla za to ako sa správala úplne sama ,ale liekmi ,ktoré jej dávala Linda.

Linda zničila náš vzťah ,ale aj kúsok z neho zničila aj Beth.

Milujem ju stále ,ale nemôžme byť spolu.
Nie sme si súdení a sľúbil som to aj tak trochu Ethanovi.
Kristína sa ku mne nasťahovala hneď ako mohla.Totiz vybavila si to tak ,že nemôže byť sama doma a nemá sa kto o ňu starať a zrazu prišli na mňa.

Viem presne ako to urobila, stačilo dať im peniaze a už poslúchajú ľudia ako malé psy.

Ten dom,kde som býval s Beth som predal a teraz bývam v malom bytiku.
Kristíne sa nepáči ,ale keď sa jej nepáči mala už dávno otvorené dvere von. Nešla! Prečo? Cítila peniaze .

"Zlatko ? Ideš so mnou na ten súd?"kričala na mňa a ja som stokrát už prekrútili očami a hovoril jej nech ma nebola Zlatko.

"Nevolaj ma tak a nejdem."odpoviem jej možno trochu hrubo ,ale nič iné si nezaslúži.Mysli si ,že ja neviem o Tom ,že išla v Tom s Lindou. Ale to všetko skončí.Vyhodim ju z môjho bytu hneď ako to bude možné.

"Prečo? Veď ju už nemiluješ a uvidíš aspoň jej smutný pohľad ako odchádza do väzenia."jej ruky sa ocitli na mojom krku a ja som ich jej dal ihneď dole.Lepi sa na mňa jak ploštica ,povedal by som ,že je aj horšia.

"Nejdem"zavrcim znova a ona ukázala na mňa pokoj.Ja som v pokoji a nech konečne odíde .Poviem si sebe v duchu a už ju vidím ako sa obúva do tých svojich spicatych lodičiek.

Tí doktori sú naozaj hlúpi, slepí a naivní.Ved ona je úplne v poriadku.

"Ďakujem ,že už zmizla"ďakoval som Bohu a konečne som sa mohol z voľna nadýchnuť.Ved ona ma nenechá ani poriadne dýchať vo svojom byte.

Za ten rok som bol aj vo Francúzsku.
Totiž dozvedel som sa ,že mám brata tam a tak som sa musel
ísť sa presvedčiť  na vlastné oči.
Boli sme čistá kópia.Odvtedy si voláme a dokonca sa chystá aj do Londýna bývať.

Bývali by sme vedľa seba a mohli by sme sa hocikedy stretnúť ,aby sme sa porozprávali a hlavne vyrozprávali sebe ako bratia a navzájom pomohli.
Ma aj svoju manželku ,ktorá sa volá Anabela a majú aj už syna ,ktorý má 5 rokov.

Je  odomna straší o 3 roky a počul o mne aj skôr.Ale bál sa ako by som na to reagoval tak radšej ma ani nekontaktoval.

Sedím už dve hodiny v ruke s čajom a čakám kým príde Kristína.

Som strašne zvedavý ako to dopadlo.Pustili ju ? Nepustili?Veď ten rok jej ťa určite stačil.

"Tak som tu"povedala vysmiato Kristina a prísadla si ku mne. Ja som nastavil takú tvár ,že ako to skoncilo a ona prikývla a vystrela svoj krivý chrbát a začala predvádzať a hovoriť.

"No aa..."zastala ,lebo práve vtedy mi začala zvoniť mobil.Akurat mi mala povedať či je vonku alebo nie. Volal mi Ethan a ja som sa ho rozhodol prijmuť.Kristine sa to moc nepáčilo ,ale nemala na výber ako čakať.

"Prosím" ozval som sa do telefónu.

"Pustili ju" a hovor bol hneď zrušený.
Kým som sa spamätal tak som už zase sedel pri Kristíne.

"No pustili ju"povedala otrávené Kristína a ja som sa veľa snažil predstierať ,že nie som rád. Ale pri Tom mi išlo samo srdce vyskočiť z hrude.

Je vonku.