Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 2.

Ráno som vstala na zvonenie budika.Vypla som ho a rozhadzala svoje veci všade naokolo.Hladala som moje najdrahšie nohavice ,aby som prvý deň vyzerala nejako normálne.

"Doriti kde sú?"skricim .Som nahnevaná a ešte k tomu ak si nepohnem tak nestihnem prísť načas.
Počula som kroky k mojej izbe a vidím stáť v dverách moju mamu.

"Čo sa deje Zlatko?"spýta sa ma a ja všade rozhadzujem rukami.

"Neviem nájsť moje najdrahšie nohavice.To je ten problém prečo kričím."poviem a vydýchnem si .Sadnem si na posteľ a dam  si svoju tvár do dlaní.

"Prečo práve ja?"poviem uplakanym hlasom .Mama zrazu kdesi odbehne a vráti sa k minútku.

"Tu máš tu sú moje "poda mi biele najkrajšie nohavice ake som videla a rýchlo som ju objala.

"Ďakujem mami"poviem a ona len mávne rukou a odíde.Ja si zoberiem ešte pletený sveter a učešem sa.
Každému dám malý bozk na líčko a utekám na autobus.

"Už som tu"vbehnem do kancelárie môjho šéfa .Pozriem sa a uvidím to čo nechcem.Rozdaval si si to tam a s nejakou ženou.

"Ou ,prepacte"ospravedlním sa a zatvorim dvere.Podidem k jednej babe ktorá stojí pri pulte a prihovorim sa jej.

"Ahoj som tu nová a neviem -"nestihnem ani dohovorit a ona ma už ťahá niekam.

"Tu máš zásteru a choď obsluhovať a volám sa Mary"usmeje sa na mňa a podá mi ruku.

"Elizabeth "odpoviem a pustím sa do práce.

Beham tu už 3 hodiny a už ledva chodím.Myslela som si ,že to bude ľahšie.Konecne som si sadla na sekundu a hneď vošli dnu ďalší zákazník.Tentokrat to bol mladý chalan ktorý si sadol a ja som sa pobrala k nemu.

"Dobrý deň čo si prajete?"spýtam sa s milým hlasom a na tvári mi hrá falošný úsmev.

"Nie som starý ,nehovor mi pane.Volam sa Harry a čo by som si dal teba"povie a ja nan vrhnem min škaredý pohľad.

"Prepáč ale ja nie som v ponuke tak?"spýtam sa už druhýkrát a nebaví ma pri ňom stať.Po chvíli príde ku mne iná čašníčka a povie nech idem iného obslúžiť lebo je to jej frajer.
Ja som len prikývla a pobrala sa na odchod.

" A hento som myslel zo srandy"zakričal a ja som pokračovala vo svojej chôdzi.Prisla k pultu a pozrela na nového zákazníka.
Chalan približne v mojom veku a celý v čiernom.Na hlave má šiltovku ale tvár mal peknú.Posobil tak záhadné.

"Dobrý deň čo si prajete"prídem k nemu a poviem zase tu vetu ,ktorú hovorím celý deň.

"Čaj "odpovie s chladným hlasom.

"Aká príchuť"opýtam sa a zapisujem všetko potrebné.

"Aká vždy"povie a ja neviem.

"Som tu nová tak neviem"poviem a snažím sa byť milá.

"Malinový s dvomi kockami cukru a zapamätaj si to"jeho chladny hlas spôsobil na mojom tele zimomriavky.

Otočil sa na mňa a jeho oči ma doslova prepalovali.Radsej som sa rýchlo otočila dala lístok na pult aby to pripravili.Dvere znova zastrngali a dnu vošli dvaja dospelí.Zena a muž.
Sadli si ku oknu a rozprávali sa.

"Prepáčte ,že ruším ale dáte si niečo?"spýtam sa a oni len prikyvnu .
Skôr ako vyberiem svoj zápisník z vačku začnú rozprávať.

"Kávu zalievanie dvakrát"ja prikývnem a odidem.
Malinový čaj už stál na pulte ,tak som ho pevne chytila do rúk a išla k stolu záhadného chalana.

"Nech sa páči"zamrmlem  a položím mu pred nos .

Vraciam sa späť aby som mohol zobrať dve kávy ,ale niekto ma stiahne a ocitnem sa na kolenách chalana.

"Pozrime sa také pekné dievča"ja sa snažím dostať z neho.Ale ma až príliš silný stisk.

"Pusti ma"poviem a on sa zasmeje.Strelim mu facku a vtedy má pusti jeho kamarát mi strelil po zadku a ja pokračujem v ceste.Dve kávy odnesiem a poprosia o účet.Zaplatili a a ja som prišla späť k pultu.Zazvonil stôl zahadneho chlapca.Zobrala účet a išla k nemu.

"Bude to 1.50€"poviem a dám mu ho na stôl aby videl.
Vybral 10€ a ja som sa chystala vydať ale jeho ruka ma zastavila.

"Nechaj si"ja som zamrmlala ďakujem a pobrala sa do šatne.

Bola som rada ,že už idem domov.

Ahojte je tu nová časť
Dúfam, že sa vám bude páčiť príbeh.
Trocha mi blbne aj wattpad .