Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 21

"Nechaj ju "zrazu bol pocut krik a výstrel.Leovo telo sa zvalilo na zem a ja som mohla konečne vidieť môjho záchrancu.

***

"Ty? To sa mi len sníva"poviem .Predomnou stojí on.Ten čo vraj je mŕtvy.

"Ano ja ,ja ti to všetko vysvetlím"prehovorí ku mne.

"Uz som v nebi?"spýtam sa ho.

"Nie "odpovie jednoducho a sprosto.

"To bolo všetko nafingovane,že? Preplakala som noci a dní zbytočné.
Ďakujem za záchranu ,ale toto je na mňa dosť.Najprv odíde Max a potom sa zrazu objavia ty Ethan.Ethan ,ktorý je pochovaný"poviem a chcem prejsť okolo neho ,ale jeho ruka ma potiahla zaij lakeť.

"Pusti ma"precedím pomedzi zuby.
Snažím sa mu vytrhnúť ,ale márne.

"Až keď ma nechas to vysvetliť"porazenecky prikývnem a sadnem si do jeho auta čo je vonku.

"No pusti"poviem a opriem sa.

"No už vieš všetko"povedal na konci a ja prikývnem.Vazne sa mu vyhrážal Max ,aby odišiel a neukázal sa? Len preto ,že žiarlil?

"To naozaj urobil Max?"prikývol a ja som zostala ticho.

"Zavez ma prosím k Tine"poviem a on prikývne.Nastartuje auto a pohneme sa.Zastavil mi pred jej domom a ja vystupujem z jeho auta.Pozriem sa naňho cez okienko a ukážem mu nech ide so mnou.Vypol motor a o chvíľu stál pri mne.

"Beth?Si to ty?"objala ma a po jej tvári stekali slzy."Ethan? Ty....ty si mr-tvy"povedala koktavo.

"Max všetko urobil ,lebo žiarlil"povedala som a ona mu sa s plačom vrhla do náručia.Zrazu sa ozvalo odkaslanie a Jason tam stál s nahnevaným výrazom.Ups ,toto asi nemal vidieť.

"Zlatko "povie Tina.Jason stal ako baba.Jeho ruky založené na prsiach a vážny výraz.Ethan dusil v sebe smiech.

"On....je len kamarát"Tina ho nechcela stratít a bala sa veľmi.Jason sa začal smiať a Tina sa zamracila.

"Ethan môj dobry kamoš"objíme sa priateľsky a po chrbte si buchnu.

"Jason"povedala tentoraz Tina nahnevane."ty si si zo mňa robil srandy?"ruky mala v bok a Jason s výrazom dieťaťa sa k nej otočil.

"Prepac"pípne po tichu a Tina sa zasmeje a vezme do náručia.

"Idem domov som unavená"rozlúčim sa a pomaly idem domov.Pred mojim domom stojí auto.Nie hocijaké.To auto je Maxovo.Vo mne je hnev kypriaci od poobedia ako mi to povedal Ethan.Cudne bolo ,že Justína som nevidela.

"Takto ju zachránime"počula som Maxov hlas a po tichu som zavrela za sebou dvere.Nahle kroky som počula čoraz bližšie a zrazu predomnou stali obidvaja.

"Elizabeth?"povie prekvapene Max a pribehne ku mne.Obmota si okolo mňa jeho mocné ruky a drží ma pevne.Moje ruky som ani kúsok nepohla.

"Ako to?"spýta sa .Justin stihol zmiznúť.

"Ethan."odpoviem a na jeho tvári sa objavuje pomaly menší strach.Ale nečakal ,že ja vybuchnem.Teda ani ja.

"Ty jeden hajzel .Nie ,že si odišiel ,ale aj aj mi klamal.Vravel si ma ,že ma miluješ aj tak si mi klamal k všetkom.Takmer ma zabil! Keby nebolo jeho.Ty by si sa mu mal ísť ospravedlniť .Dieta som potratila kvôli tebe .Nechcela som žiť bez teba ,ale teraz sa ukázalo aký si bezcitný.
Miluješ ma vôbec stále či to bolo chvíľkové?"povedala som mu všetko jedným dychom.

"Kľudne sa mu ospravedlním.Musel som ináč by ťa zabil.Milujem ťa stále nikdy som neprestal."povie a priblíži sa ku mne.Ja cuvnem.Vidim ho po dlhom čase ,nech si nemyslí ,že mu hneď skočím do náručia.

"Dobré ideme sa hneď ospravedlniť a aj tak ma skoro zabil"poviem a čakám naňho kým sa pohne smerom k dverám.

"Už je neskoro zajtra"prikývnem a vyjdem hore.Lahnem si a zaspím.

Možno ste prekvapení ,že práve on.Ale musela sa to niekedy dozvedieť ,že Ethan prežil.

Hádam som nesklamala ,len milo prekvapila.