Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 46

Max

To čo povedala mi strašne ublížilo.Mne sa zdá ,že posledný týždeň je nejaká čudná.Teda pravdu povediac neviem co si mám myslieť.
Viem ,že chce pomôcť Linde a Linda je celkom fajn osôbka ,ale nech nezabúda aj na mna.

Prešla pol hodina čo som odišiel z domu od tej hádky a stále neviem pochopiť ako to mohla povedať.
Prechádzal som sa po parku a stále som mal hlavu v oblakoch.Nechtiac som do niekoho vrazil a okolo mna sa rozsypali kopa papierov.

"Prepáčte nechcel som"rýchlo som sa ospravedlnil a radšej som sa ani nepozrel na danú osobu ,ktorej som papiere rozhadzal nechtiac jedným buchnutim.Radsej som ich rýchlo zbieral.Ked som mal papiere v rukách a nevidel žiadne okolo mna postavil som sa a podal som ich osobe ,do ktorej som vrazil.

"Linda?toľko papierov ti je na čo?",spýtal som sa prekvapene.

"No....hľadám si prácu a"znela trochu nervózne ,"a toto všetko potrebujem , snažila sa pousmiať ,ale videl som na jej tvári ,že sa jej to moc nedarí.

"Ja ťa zamestnam v mojej firme Linda.Pridi zajtra ,dobre?"spýtam sa jej a ona jednoducho prikývne a každý sa vyberie svojou cestou.

Zabocil som do najbližšieho baru a sadol si čo najbližšie k pultu.

"Ahoj čo ti dám"spýtala sa ma mladá dievčina a ja som sa na ňu usmial.Ona mi nervózne úsmev opätovala a nohou si dupkala do rytmu hudby.

"Whiskey"odpoviem jej a ona prikývne a stratí sa za pultom.
Po chvíli predomnou položí pohár a ja zaplatím a poďakujem.

"Taký pekný a taký osamelý"ocitla sa pri mne zrazu dlhonohá blondína,ale vypadala byť v pohode a žiadna stetka.

" A taká krásna ,ale ...."radšej som to nedopovedal,lebo jej pohľad hovoril všetko .Povedz to a zabijem ťa.Tak som radšej zostal mlčať.

"Nie som žiadna kurva ,len rada pomáham ľuďom "usmeje sa a svoje prsty si dá do vlasoch a krúti si ich okolo nich.

"A čo ja s tým?"spytam sa nechápavo.

"Vypadáš byť nespokojný, smutný a potrebuješ určite pomoc"povie a usmeje sa svojimi žiarivými zubami.

"No to určite"odfrknem jej.Odpijem si a otočím sa na nu.Nahodila pohľad a ja som nakoniec prikývol .

Tie ženy si s nami robia čo chcú.Tie ich pohľady.....

"No moja manželka sa poslednou dobou správa inak ako sa správala a ja neviem či robiť"poviem a ona začala rozmýšľať a potom povedala celkom logicku vetu.

"Daj jej menší čas ,nech si to urovna v hlave a staraj sa o ňu.Ked nechce tak ju nechaj tak.Prejde ju to určite po čase"zmurkla na mna.

"Na blondínu celkom dobre "zamrmlem a odpijem si.Ale dostanem aj supu do ramena.

"Síce som blondína ,ale hlavu mám "odvrkla a odišla  odo mna.

Dam jej menší čas.
Hádam si Beth uvedomí ako sa správa.