Francúzska selekcia

Pred selekciou

,,Pane, nemôžete spať celý deň," zobudil som sa na to, že Viktory rozhrnula záclony a karhala ma. Rovno do očí mi zasvietilo ranné slnko. Na protest som sa otočil chrbtom k oknu a na hlavu si dal vankúš. ,,Pane!" skríkla na mňa na čo som sa mykol. Na toto som zvyknutý nebol. Mala pravdu, za pár týždňov začne selekcia, musím sa pripraviť na to, že takto dlho spať nebudem. Viktory, mala svoje spôsoby, ako ma zobudiť.

Je mojou komornou len pár dní a ja som zistil, že sa pri nej nevyspím. Vyliezol som z pod perín, zobral som si od nej oblečenie a vošiel do kúpeľne.

Na selekciu toho bolo treba veľa pripraviť. Prvú polku dňa po raňajkách som vyberal zariadenie do izieb (záclony, obliečky, koberce...).

,,Pane, ja viem že tie vrabce za oknom sú veľmi zaujímavé ale mi potrebujeme konečne dokončiť to zariadenie. Už zajtra je losovanie. Chcete aby mali dámy v izbách sivastú, bielu alebo svetlo modrú záclonu. A to sme ešte nedoriešili či tam dáme hnedý alebo staroružový záves. Sakra pane rozhodnite sa už," odvrátil som pohľad od vrabcov.

Pozrel som sa na dekoratérku a povedal dve farby čo som si zapametal: ,,Sivé, chcem aby boli sivé. A to druhé dajte ružové," konečne som sa pozrel aj na látky ležiace na stole predomnou.

,,No bolo na čase. Teraz mi už len povedzte, bude lepší koberec s dlhými chlapmi alebo krátkymi?" už sa na mňa pozerala pokojnejšie. Zadíval som sa na kusy koberca, ktoré predo mňa predložila. Privrel som oči, pošúchal som si bradu a potom čelo. Rukami si chytila hlavu a masírovala si spánky. Nakoniec som vybral ten s krátkymi chlapmi a ona mi pred tým ako odišla vložila do rúk dva ružové vankúše.

Obedoval som popri vyberaní jedálneho lístka, s ktorým mi pomáhala aj mama. Na prvý týždeň selekcie sme vybrali celkom dobre.

Potom čo som zjedol všetko čo predo mňa predložili, splnil som si nejaké povinnosti u otca a večer som zbehol za Sious.

Ležal som rozvalený na jej posteli a pozoroval ju ako analyzuje dva vankúše, s ktorými som za ňou prišiel.

,,Tak? Ktorý sa tam bude hodiť lepšie?" spýtal som sa jej znovu.

,,Ššt," zahriakla ma a znovu porovnávala vankúše. Boli rozdielne len tým, že jeden mal na okraji strapce a druhý volániky.

Musel som sa zasmiať pri predstave ako som vyzeral, keď som toto isté robil ja pred pár hodinami so záclonami. Nechcelo sa mi veriť že si niektoré z dievčat bude všímať takéto maličkosti.

,,Chceš pomoc alebo nie? Tak sa na mne nesmej,"

,,Nesmial som sa na tebe," protestoval som. ,,Na niečo som si spomenul," snažil som sa jej to vysvetliť tak aby sa ďalej nevypytovala. Moja sestra však robila presne to čo som nechcel.

,,Na čo si myslel?" nepodarilo sa mi zahovoriť to.

,,Predstavil som si samého seba ako som vyzeral keď som toto robil ráno,"
asi si to predstavila aj ona, lebo sa tiež zasmiala a podala mi volánikový vankúš.

Vydýchol som si. Ďalšia povinnosť, ktorej som sa zbavil.

,,Ako sa cítiš? Treba ti pomôcť ešte s niečím?" bol som rád, že sa o mňa zaujíma.

,,Ešte mám toho na práci veľa, ale s tým mi pomôcť nedokážeš. Buď si však istá, že ti takéto hlúposti budem nosiť častejšie," usmial som sa na ňu.

,,Ja som sa však nepýtala len na to. Ako sa cítiš pred selekciou?"

,,Zarazilo to aj mňa ale je mi úžasne. Vlastne sa na to teším. Samozrejme že mám aj obavy ale nemá zmysel strachovať sa kvôli niečomu čo nemôžem ovplyvniť. Teda... nemôžem ovplivniť to ktoré dievčatá vylodujem.  Veď vieš že je to naslepo."

,,Chápem ťa. Mimochodom, ich prihlášky chcem vidieť ako prvá," zo smiechom som prikývol a s ružovými vankúšikmi odchádzal z jej izby.
                        
Mal som namierené za dekoratérkou, cestu mi však skrížila mama.

,,Zlatko, ja to zoberiem, ty si choď ľahnúť, nechcem aby si zajtra na oslave vyzeral ako mátoha. Navyše, musíš zajtra vyhlásiť mená účastníčok selekcie. Ktorý si vybral?" vysypala na mňa a už mi brala vankúše z rúk.

Prstom som ukázal na ten volánikový.
,,Neboj sa. Zajtra budem svieži ako rybička," ubezpečoval som ju. Nedôverčivo sa však na mňa pozrela, zdvihla obočie a hlavu natočila na bok. ,,Dobre," odpovedal som na jej pohľad, vtisol jej bozk na líce a s rukami za chrbtom som odchádzal hore po schodoch do svojej izby.

StaniUrb