Francúzska selekcia

Príchod

(Z pohľadu učiteľky Žanet)

Otvorila som mohutné dvere sa a vyšla von. Limuzína zastavila pred bránami paláca a šofér otvoril dvere. Päť dievčat vystúpilo a obzeralo sa okolo seba. Niektoré mávali ľuďom, ktorý dávali ochranke poriadne zabrať, iné sa pohli smerom ku mne a dokonca sa začali aj rozprávať.
Vyrovnaná a pokojná, ako vždy som stála pri dverách palác a pozorovala prichádzajúce dievčatá.

,,Dobrý deň slečny. Volám sa Žanet a budem vás mať na starosť," Povedala som keď ku mne prišli bližšie a usmiala som sa.

,,Dobrý deň. Teší ma slečna," pozdravila ma myslím slečna Collins.

,,Dobrý deň," započula som aj slečnu Bellerosu, Kartis a Lannour.

,,Prosím venujte mi chvíľku pozornosti," otvorím dvere a naženiem ich dnu, ,,Každá z vás dostanete spolubývajúcu. O chvíľu vás rozdelím. Večer sa môžete stretnúť v dámskom salóniku kde zvykne byť aj kráľovná s princeznou. Ja vás budem učiť všetko potrebné pre život v paláci. A s princom sa stretnete až neskôr, nasledujte ma," Kráčala som na druhé poschodie k ich izbám. ,,Napravo je dámsky salón."

,,Nádhera," šepkali keď pohľadom prechádzali schody, koberce a luster.

,,Prosím dámi. Porozprávať sa môžete aj neskôr," mierne som sa zamračila, ,,Slečna Zhang ste na izbe so slnečnou Kartis. Číslo 15," pozrela som na ne, ,,Slečna Collins vy ste na izbe so slnečnou Evenbow, ktorá ešte neprišla. Číslo 18," pokračujem, ,,Slečna Bellerosa, vy ste na izbe číslo 20 so slnečnou Ferdins," usmejem sa na míle dievča. Momentálne má ich rozhovory vôbec nezaujímajú. Odrapocem svoju časť a prejdem si ich pohľadom. ,,Nejaké otázky?"

,,Môžeme sa navštevovať?" Zaznie spomedzi nich. ,,Kedy prídu ďalšie súťažiace?" opýta sa ďalšia.

,,Samozrejme," odpoviem slečne Kartis a obrátim sa k slečne Lannour. ,,Ďalšia skupina príde dnes večer a ďalšie dve zajtra. Môžete si vybaliť veci, spoznať sa prezrieť si palác. Zákaz vstupu ale máte na tretie poschodie kde je priestor pre kráľovskú rodinu," odložím si papiere. ,,Vidíme sa neskôr dámi." 

Večerný príchod:
Rýchlo som otvorila dvere a čo najrýchlejšie a najpokojnejšie vyšla von. Myslela som,  že má porazí keď som uvidela dievčatá. Idem pozde.

Pozrela som na dievča so psom. ,,Dobrý deň slečny. Som Žanet a budem vás mať na starosti. Slečna, ten pes je váš?" znovu som zarazene pozrela na to chlpaté čudo.

,,Dobrý deň, madam. Áno. Bíbí je moja," odpovedala mi.

,,Dobrý ďeň. Je mi cťou," usmiala sa na mňa slečna Evenbow.

Zaťala som zuby a zrazu nevedela čo robiť. ,,Poďte za mnou. Otvorím im dvere. Slečna... slečna Storm, s vašou... Bíbí to ešte vyriešime. Zatiaľ zostane s vami," nemám rada psy. Pozerala som do papierov.

,,Úprimne, madam, neviem, čo by ste chcela riešiť. Už je tu a už tu vydrží so mnou!"

,,Venujte mi prosím pozornosť. Každá z vás má spolubývajúcu. O chvíľu vás rozdelím. Za chvíľu sa môžete stretnúť v dámskom salóniku kde zvykne byť aj Kráľovská rodina. Ja vás budem učiť všetko potrebné pre život v paláci. A s princom sa stretnete až neskôr, nasledujte ma," odignorovala som jej poznámku. Hrozne arogantné dievča. Kráčala som na druhé poschodie k ich izbám, ,,Napravo je dámsky salón," Budem s ňou mať čo robiť.

,,Slečna Evenbow ste na izbe so slečnou Collins ktorá prišla ráno. Číslo 18.  Slečna Blackblood vy ste číslo 19 so slnečnou White," obzerala som si ich stojac pri izbách.