Francúzska selekcia

Večierok II

Zamieril som k občerstveniu. Vzal som si nejaké malé koláčiky a pohár vody. Po chvíli som sa obzrel po miestnosti a podišiel k slečne Lee, ktorá sama postávala neďaleko. ,,Smiem prosiť?" opýtal som sa a milo sa usmial.

Cela očervenela. Rýchlo sa snažila prehltnúť sústo, ktoré mala v ústach. ,,A-áno, teda samozrejme teda,..." zakoktala.

S úškrnom som ju vzal za ruku a vytiahol na parket. ,,Ako sa vám páči večierok? Je to podľa vašich predstáv?" opýtal som sa neutrálne, aby som začal konverzáciu.

,,Keby tu nebola jedna osoba, bolo by to úžasné." povedala trošku nahnevane.

,,A kto vám preboha tak vadí?"

,,Môj hosť." Trochu sa zasmiala a konečne sa trochu uvoľnila.

Udivene som sa na ňu pozeral. ,,Vám tu prekáža vlastný brat?"

,,Áno." trochu sa zaksichtila. ,,Nemôžem ho vystáť! Stále len provokuje a myslí si, že mu patrí svet! Neustále si ma doberá a provokuje, ale to je asi údel mladších súrodencov." pokyvala plecami.

Usmial som sa. ,,Našťastie s tým nemám skúsenosti. Ale väčšinou, keď niečo také robím princeznej Sious myslím to zo žartu alebo, preto že jej chcem dobre." zamyslel som sa.

,,To máte pravdu. Možno aj on mi chce dobre, ale nemusel by sa snažiť ma neustále presviedčať o niečom čo nie je pravda." Zapozerala sa na mňa.

Prikývol som. Keďže som nevedel o čo sa jedná radšej som to nekomentoval.

,,Mohla by som vás o niečo požiadať?" začala opatrne.

,,Áno?"

,,Nenaučil by ste ma jazdiť? Úprimne koňa som prvýkrát videla až tu v paláci a mám pred ním rešpekt, ale na prvý pohľad som sa zamilovala do jeho hnedých očí. Chcela by som si vybudovať nejaký vztah k jazdeniu a koňom a počula som, že ste skvelý jazdec," usmiala sa a čakala, čo jej na to poviem.

Mierne som pokrčil plecami. ,,Veľmi rád, no uvidím, ako budem môcť." usmial som sa.

,,Samozrejme," trochu sa ošívala, ale pokračovala ďalej, aby neostalo trápne ticho. ,,Kedy ste vlastne prišiel na to, že máte záľubu v koňoch?"

Zamyslel som sa. ,,V podstate ani neviem. Jazdím už od malička. Keďže moja matka priam zbožňuje kone učila ma už ako dieťa aj spolu so sestrou.

,,Závidím vám, že máte taký dobrý vzťah s rodinou." usmiala sa.

,,Aj vy môžete mať dobrý vzťah s bratom. Len si ho musíte vytvoriť." povedal som.

,,Ako, nie že by bol ten vzťah najhorší, ale vadí mi to, ako sa správa. Chápem, že je dospelý a môže si defakto robiť čo chce, ale nemal by myslieť len na seba.*

Prikývol som. ,,A keď už sme hovorili o tých koňoch, ktorý vás to zaujal?" napadlo mi.

,,Myslím, že sa tá kobyla volala Fixzy, teda ak je to kobyla. Nejak bližšie som to nezisťovala," zasmiala sa.

,,Áno, je to kobyla. Inak celkom dobrý výber. Je pokojná a zbožňuje dlhé prechádzky," upresnil som.

,,Tak to som rada... A kto na nej jazdieva?" zaujímalo ju.

,,Väčšinou nikto. Raz za čas ju zvykneme prevetrať alebo pustiť do výbehu." odpovedal som.

,,Tak to je škoda. Už aby som čím skôr vedela jazdiť!" zasmiala sa a úplne sa nadchla nad touto myšlienkou.

Tiež som sa zasmial a keď hudba stíchla mierne som sa poklonil. ,,Ďakujem za príjemný rozhovor a tanec samozrejme."

,,Aj ja ďakujem." mierne sa uklonila a opäť sa vybrala k zákuskom a pozorovala brata. Pripojila sa k nej aj slečna Storm a začali sa rozprávať.

Po chvíli som si všimol Veroniku. Podišiel som k nim. ,,Ospravedlňte ma, ale na chvíľu vám ju ukradnem." obrátil som sa na Josha a potom som vykúzlil dokonalý, aj keď hraný úsmev. ,,Môžme sa porozprávať?" opýtal som sa.

,,Ale isteže.'' usmiala sa, ospravedlňujúco sa pozrela na Josha a išla za mnou. Prišli sme k nápojom lebo tam nebolo veľa ľudí.

,,Prosím ťa, čo to malo pred chvíľou znamenať? Zložili ste sa na parkete ako domino." šepol som, aby nás nikto nepočul so sileným úsmevom.

,,Nechápem. Nič závažné sa nestalo. Obaja sme v poriadku ak sa pýtaš na to.'' oznámila mi a vypýtala si jeden nealkoholický nápoj.

Prekrútil som očami. ,,To myslíš vážne? Nevidíš, ako sa stále na teba lepí?" odvrátil som pohľad k oknu a usmial som sa na niekoľko hostí.

,,Ále. Prosím ťa. Veď je ženatý.''

,,Jednoducho sa mi to nepáči." povedal som a keď som si to uvedomil stíšil som hlas. ,,Je jasné, že to urobil náročky a neviem prečo to nechceš vidieť."

Pozdvihla jedno obočie. ,,Čo zasa urobil a nechcem to vidieť?!'' povedala trošku nepekne, ale tiež so stíšeným hlasom.

,,Vážne si myslíš, že je taký mizerný tanečník, ako predviedol chvíľu dozadu?" vzal som si nejaký drink.

,,Nie. On nie je mizerný tanečník, ale dá sa to vzhľadom na okolnosti ospravedlniť.'' odpila si. ,,Za to ty si so mnou ani len netancoval.''

Namrzene so pokrútil hlavou. ,,Prepáč, ale ani ja sa nemôžem roztrhať. Stále sú tu súťažiace s ktorými som netancoval. A vážené by som chcel vedieť čím ho chceš ospravedlňovať." Tiež som sa napil.

,,Možno si s nimi netancoval, ale aspoň chvíľu si si na mňa nájsť mohol.'' odfrkla si. ,,A ja ho spravedlňovať nemusím. Ako som hovorila. Bolo dosť možné, že náš tanec neprebehne úplne bez komplikácií vzhľadom na okolnosti. Obaja sme v sebe mali to promile, ale nič vážne sa predsa nestalo...''

,,Práve teraz som si na teba našiel chvíľu." obzrel som sa za seba. ,,A všetko je v poriadku." Znova som si odpil. ,,Len to bude vo všetkých novinách v krajine. Melánia bude určite dobre zaplatená za pikantné informácie, ktoré samozrejme sama vymyslí. A nádherné fotky... Vás dvoch." pozoroval som ju, ako práve fotila miestnosť plnú ľudí. Otočila sa na mňa usmiala a zamávala. Úsmev som jej opätoval a milo som sa pozrel na Veroniku, aby sme nepôsobili zvláštne.

,,Áno, ale namiesto toho, aby sme sa normálne bavili rozoberáme niečo čo sa nemalo stať.'' povzdychla si. ,,Och. Na ňu som úplne zabudla!'' začínala byť s nervami v koncoch. ,,Pôjdem za ňou a porozprávame sa. Určite si rada urobí nejaký rozhovor.''

Nadvihol som obočie. ,,Rozhovor? Vidno, že našu Mel nepoznáš." dopil som drink a pohár položil na stôl. Rob čo myslíš, len si to dva krát rozmysli. A... preistotu aj zváž všetky možnosti." S týmto slovami som opustil sálu.

StaniUrb + súťažiace