Francúzska selekcia

Deň žien

8.3
(Šesť dní pred príchodom dievčat)

S úškrnom na tvári a rukami za chrbtom som prešiel k dverám maminej pracovne. Včera som ich vlastnoručne naolejoval, aby nevŕzgali. Pootvoril som ich a v tichosti, ako myš, vošiel som dnu. Zozadu som jej chytil oči a položil pred ňu tu najčervenšiu ružu, akú som našiel v záhrade.

,,Och, zlatko. Za čo som si to zaslúžila?" Opýtala sa keď som jej odkryl oči.

,,Za to, že si najlepšia mama na svete a super kráľovná. A hlavne... Za to, že ťa mám rád," objal som ju kolo pliec. ,,Dnes žiadna práca. Máš deň voľna. Poď Sious nás už čaká pri stajniach," ťahal som ju von z pracovne, dole schodmi, zadaním východom, cez záhradu k stajniam.

,,Už som nám nechala osedlať kone," pribehla k nám Sious.

,,Čo by som si ja bez vás počala," prehodila mama rečnícky a vzala si od stajníka Caram. ,,Ešte mi povedzte, moji géniovia ako mám jezdiť v týchto šatách?" pozrel som na sestru.

,,Toto sme nedomysleli," šepol som jej. Zachechtala sa.

,,Dobre, bežím sa prezliecť a za chvíľu som tu," obaja sme prikývli. Chytil som mame Caram a sám si od stajníka vzal Folwer.

,,Naozaj chceš Isea?" Pozrel som na šedého andaluzáka.

,,Neveríš mi, braček?" Vyšvihla sa do sedla. Ako som čakal šedák znervóznel. ,,Neboj sa ja si ho skrotím," uisťovala ma.

,,Alebo skončíš na zemi, ako minulý týždeň Žanet," zasmial som sa. ,,A vieš, že ja mám väčšinou pravdu," pripomenul som jej. Aj napriek mojej výstrahe ho popohnala. Neurobili ani pár krokov a on začal vyhadzovať zadkom. ,,Nehovoril som?" pokrútil som hlavou keď pristála bodom v blate. ,,Si v poriadku?" Zdvihla tvár a škaredo sa zamračila.

,,Sious, zlato prečo práve Iseus?" jej výraz sa až podozrivo podobal na ten môj. Mama jej podala obrúsok, aby sa utrela a ja som zatiaľ odviedol Isea do boxu.

,,Vezmeš si Quinel. Chceme príjemnú prechádzku a nie aby si sa tu týždeň pred selekciou dokaličila." zamrmľal som a vzal jej sedlo.

°•o•°
,,Ako vyzerajú prípravy na selekciu?" Prekrútil som nad ňou očami.

,,Mami, prosím aspoň dnes to nerieš," pozeral som sa na úzku cestičku pred nami.

,,Netešíš sa, že uvidíš Veroniku?" Jej úsmev zmizol.

,,Nejde mi to do hlavy. Odišla kvôli selekcií a teraz sa vráti ako jej účastníčka? Prečo sa prihlásila? Ako to, že sa prihlásila? Prečo nezostala? Prečo ma opustila?" zmätene dom sa poobzeral. ,,Prosím, nehovorme o
tom." zvrtol som Folwer. ,,Ešte... musím niečo vyriešiť," položeniem ju do klusu a vraciam sa po chodníku k bránam paláca.

Myšlienky mi znovu hmýrili hlavou. Prečo selekcia? Folwer som odviedol do boxu a vošiel zadaním vchodom. Až na pár strážnikov bola chodba pustá. Potreboval som byť sám. Vybehol som na tretie poschodie a zavrel za sebou dvere na mojej izbe. Viktory tu našťastie nebola.

Sadol som si za stôl, a aby som zamestnal hlavu začal som sa prehrabávať v ďalšej kope od otca. Návrh zákona, návrh zákona, finančná podpora, zvýšenie dôchodkov a ďalšie politické sprostosti. Ďalší návrh zákona, prihláška do selekcie. Vyvalil som oči. Na úplnom spodku kopi ležali prihlášky. Vzal som prvú. Asi je čas pozrieť sa na to. Floriane Agathe Lévêsque. Trojka. O týždeň ju stretnem naživo. Vzal som ďalšiu. Avalan Neevanson. Dvojka. Lisa Lianna Renot. Sophie Lannour. Véronique Landau. Sedmička prebehol som jej prihlášku pohľadom. Selekciou sa chcem dostať vyššie, aby si niekto všimol môj spev... nič viac. Takže táto chce byť slávna? Nechce korunu? Nechce mňa. Chce slávu.

Toto je len kratšia kapitola pred príchodom dievčat.
StaniUrb