Francúzska selekcia

Ešte jedna súťažiaca

,,Dobrý deň, vaša výsosť," hlboko sa poklonila Sophie.

,,Dobrý deň slečna Sophie," usmial som sa keď vošla do salónu. Veľmi som sa na toto stretnutie tešil. Naše prvé stretnutie bolo jedným z mála na ktoré som si pamätal. ,,Ako sa dnes máte?" opýtal som sa a ukázal pritom na kreslo proti, aby si sadla.

,,Omnoho lepšie keď sa s vami opäť stretávam. A už som sa naučila chodiť na podpädkoch," zasmiala sa a pobavene žmurkla.

Tiež som sa zasmial. ,,To som rád. Ale aj napriek tomu bola zaujímavá skúsenosť dvíhať vás zo zeme," oprel som sa do kresla a pozrel jej do očí. ,,Na naše prvé stretnutie sa dobre pamätám. A vtedy som na niečo zabudol," povedal som a po chvíli pokračoval. ,,Poviete mi niečo o sebe? Alebo o svojom živote?"

,,Iste, veľmi rada," usmiala sa. ,,Som astronómka. Som šťastná v svojej práci, no bola som dosť izolovaná od ľudí. Tu sa to všetko omnoho zlepšilo. Hviezdy sú z paláca stále krásne vidieť, takže mám pocit, že moja rodina je stále so mnou." usmiala sa pri spomienke na nich.

,,Koho ste pozvali na večierok ak sa smiem opýtať?" zaujato som ju počúval a opýtal sa túto otázku, keď spomenula rodinu.

,,Moju nevlastnú sestričku. Lysandru. Je veľmi talentovaná herečka aj keď má iba 14 rokov. Nikto nevie odkiaľ má taký talent, ale je nemožné nezamilovať sa do nej."

Zasmial som sa. ,,Viem si to predstaviť. Moja sestra v tom veku tiež dokázala zázraky." Keď som si spomenul ako sa dokázala zo všetkého vyhovoriť a hodiť vinu na mňa vážne mi prišlo do smiechu. ,,Talent treba rozvíjať," povedal som nakoniec.

,,Áno to určite. Ja som sa chcela vždy naučiť fotiť, ale nikdy na to nebol čas... a čo vy? Ste prirodzený talent? Všetko čo chytíte do rúk vám ide? Ako každému princovi..." dodala a uškrnula sa.

,,Kdeže," zasmiala som sa. ,,Ja som ten čo vždy v kuchyni s matkou vyjedá zásoby zmrzliny keď sa niečo nepodarí a radšej sa vyhýba ručným prácam. Nemuseli by totiž dopadnúť dobre, ako podľa mojich minulých skúseností." Na chvíľu som sa pozrel von oknom. ,,Ja mám radšej jazdu na koňoch alebo niečo pri čom môžem sedieť," znovu som sa zasmial.

,,Kone sú veľmi fajn. Mám rada keď na sebe nemusím mať niečo také ťažké ako sú tieto šaty."

,,Prečo slečna? Takýto skvost. Na vašom mieste by som ich ani nevyzliekol. Ale, ak hovoríme o pohodlnosti, máte pravdu... Na koni je to určite pohodlnejšie," usmial som sa a premeral si ju pohľadom.

Na krku sa jej zračil jemný rumelec ale ignorovala to. ,,Máte pravdu sú veľmi krásne, vyzerajú skôr ako umelecké dielo..."

Prikývol som. ,,Aké máte vlastne vzťahy s ostatnými súťažiacimi? Už som sa rozprával s každou a na to, že sú tu už pár mesiacov, niektoré nie sú veľmi zhovorčivé."

,,No čo ja viem, tak s väčšinou veľmi dobre, aj keď momentálne je to dosť ostré. Každá sa o vás usiluje ako najviac vie. A nevšímajú si ostatné..." zachripol jej hlas ale rychlo si odkašlala.

Usmial som sa. ,,Rozmýšľal som, že po večierku by som urobil vyraďovanie," na chvíľu som sa odmlčal. ,,Už mi to vychádza na Elitu."

Zostala ticho. Nakoniec sa odvážila a povedala. ,,Ach... no nech sa to skončí ako chce. Chcem aby ste vedeli, že vás budem mať vždy vo svojom srdci. A vždy na vás budem spomínať s láskou," opatrne preglgla.

Usmial som sa. Z jej výrazu som vedel na čo asi myslí. ,,Nemusíte sa báť," usmial som sa. ,,Uvidíme sa na večierku. Som rád že som vás znovu videl," postavil som sa.

Urobila niečo ako pokrivený úsmev a postavila sa. Šmykla sa na lesklej dlážke a skoro spadla.

Mierne som sa zasmial. ,,Môžem vás odprevadiť. Aspoň preistotu," opýtal som sa s úsmevom.

,,Ja sa na to asi vykašlem! Neznášam podpädky! A vždycky sa mi to stane pri vás... proste hrôza," zdesila sa zo žartom. ,, Ale aspoň, že vás mám, aby ste mi pomohli," povedala a dovolila aby som ju odprevadil.

Vyšli sme zo salónu. ,,Áno, asi by ste mali. Inak sa raz naozaj dolámete."

Zasmiala sa. ,,Ďakujem za odprevadenie. Ste ozajstný princ na bielom koni," zavtipkovala.

,,Preferujem čierne kone," šepol som jej do ucha. Jemne som sa pri tom pohybe striasla. Usmial som sa pri jej reakcií. ,,Rezervujte mi na večierok jeden... možno dva? Alebo nie, radšej tri tance," zaškeril som sa.

Tiež sa na mňa zaškerila a vo veľkom geste povedala. ,,S vami môj drahý, by som pretancovala aj celú noc." zanôtila sladko.

,,Och, beriem vás za slovo slečna," zastal som pred jej dverami. Chytil som jej ruku a jemne ju pobozkal. ,,Už sa na to teším."

Strojene sa uklonila. ,,Aj ja sa veľmi teším. Môj princ na čiernom koni," uškrnula sa a otvorila si dvere na izbe.

,,Dovidenia slečna." Jemne pokynula hlavou. Keď zavrela dvere, otočil som sa na päte a s úsmevom na tvári zamieril k sebe do izby.

StaniUrb + súťažiace