Francúzska selekcia

Hádka

(pohľad kráľovnej)

Sedela som v pracovni a kontrolovala Edmundovu prácu. Popri tom ako som čítala jeden list papiera za druhým klopkala som koncom pera o stôl a občas doplnila nejakú poznámku. Keď som si všimla, že ktosi zaklopal a vošiel zaškrtla som si slovo kde som skončila a zdvihla zrak.

,,Ako sa máš miláčik? Nechceš prestávku, mohli by sme sa ísť prejsť," usmial sa na mňa Edvin a po tom čo zatvoril dvere podišiel bližšie k môjmu stolu. Dnes mal ako vždy obyčajné čierne sako, svetlomodrú košeľu a tmavomodrú kravatu. Vlasy však nemal ako zvyčajne uhladené dozadu, preto si ich prehlabol prstami.

Keby som na neho nebola ešte stále nahnevaná, za to že mi klamal asi by som súhlasila. Teraz som ale vôbec nemala náladu. ,,Nemám čas, musím to dočítať." odvrkla som dosť ostro a znovu sklonila pohľad k papierom.

,,Môžem to urobiť za teba," navrhol, ,,aj tak toho teraz nemám tak veľa." Aj napriek môjmu tónu, ktorý nepochybne zaregistroval sa usmial.

,,Nie, ďakujem za tvoju ochotu. Radšej to urobím sama." Znovu som buchla perom do stola a otočila stránku, ktorú som už prečítala.

Úsmev z tváre sa mu stratil. ,,Stalo sa niečo?" Opýtal sa a posadil sa do kresla oproti.

,,Ak som to správne pochopila, áno stalo. Ale myslím, že to by si mi mal vysvetliť ty." Prepichla som ho naštvaným pohľadom a odložila pero nabok. ,,V selekcii sú už len tri slečny ako asi vieš. A podľa toho čo viem ja, jedna z nich vôbec nepripadá do úvahy ako budúca princezná."

Zhlboka sa nádychol. ,,Neviem o čom hovoríš. Prečo by sa niektorá zo slečien nemohla stať princeznou? A už vôbec nechápem čo s tým mamy ja. Vieš predsa že o záležitostiach selekcie sa nevyjadrujem a všetko nechávam na teba, keďže s tým máš viac skúseností." Vážne sa tváril, že o ničom nevie?

Táto jeho hra ma už prestala baviť. Rose mala pravdu, nemôžem donekonečna čakať či mi o tom povie. Nie je to voči mne, jemu a vlastne ani deťom fér. Aj Sious s Edmundom by sa mali konečne dozvedieť, že majú nevlastnú sestru. Na chvíľu som sa zamyslela ako začať. ,,To že si mi zatajil pravdu o svojej rodine by som ešte nejako cez srdce preniesla a možno aj Véronique by som časom nejak priala, ale neviem ako ti odpustím, že mi tu klameš do očí." Dlaňou som buchla do stola a prudko sa postavila.

Edvin si hlboko povzdychol a tiež sa postavil. ,,Véronique. Ako si to zistila? Vie to ešte niekto?"

,,Vie to Rose!!! Ale to nie je podstatné! Prečo si mi to nepovedal?! Do kedy si chcel čakať? A ešte to divadielko minule na chodbe..."

,,S kadiaľ to máš?" Opýtal sa ostrejšie.

,,Videla som tie listy, a jej rodný list. Ako si len mohol vlastnú dcéru nechať ako sedmičku v sirotinci? Ako je možné, že máš nemanželské dieťa, keď si mal vtedy doma ženu a dvojročného syna?" Bola som strašne rozrušená. ,,Nachápem ako si sa jej mohol pozrieť do očí po tom čo si ju opustil. Ako si sa mohol pozrieť do očí mne a Edmundovi. A neskôr aj Sious. Ako si sa mohol celé tie roky tváriť, že je všetko v poriadku." Prechádzala som hore dole po pracovni ako levica v klietke a Edvina prebodávala pohľadom.

,,Bol som opitý keď sa to stalo. A Véroniquina matka v podstate nevedela kto som! A do toho sirotinca sme pravidelne posielali peniaze." Vykričal mi do tváre na oplátku on. ,,Bolo o ňu postarané. A to keby sa tu teraz neobjavila aj naďalej by bolo všetko v poriadku... Počkať," zarazil sa, ,,ty si sa mi hrabala vo veciach?"

,,Nie! Zabúdaš, že teraz sa nerozprávame o mne? To ty máš nemanželské dieťa. Čo je oproti tomu, že som niečo hľadala u teba v pracovni?" Založila som si ruky na prsiach.

Edvin si nahnevane prehrabol vlasy. ,,Dobre, mám nemanželské dieťa. Veľmi ma to mrzí ale momentálne s tým už asi veľa neurobím."

Tak takúto reakciu som od neho vôbec nečakala. Postavil sa k tomu úplne ľahostajne akoby sa nič nestalo. Alebo skôr, čo sa stalo stalo sa a nejak sa to vyrieši. Mala som silné nutkanie niečo po ňom hodiť. Namiesto toho som sa však nadýchla a zamierila k dverám. ,,Idem to povedať Edmundovi. Ten to už s Véronique dúfam nejako vyrieši. A ako som mala možnosť vidieť ani ona toho asi veľa nevie. A buď si istý, že sa to dozvie aj Sious. Nemienim naše deti ďalej klamať." Treska som dverami a nechala ho tam.

StaniUrb + súťažiace