Francúzska selekcia

Jazero

Spolu so všetkými súťažiacimi, Melániou (ktorá tvrala na tom, že pôjde s nami) a zopár strážnikmi sme dorazili na trávnatý breh jazera. Okolo bolo len pár kopcov a niekoľko stromov nám poskytovalo dostatok tieňu. ,,Sme tu dámy." Usmial som sa a veci si zložil pod najbližší strom.

Véronique sa k jazeru zjavne tešila. Zo širokým úsmevom prikývla a podišla k jazeru. Najprv do vody namočila ruku. Potom si dala dole tričko i džínsy, pod ktorými mala obyčajné čierne plavky. ,,Je to tu nádherné!" Zvolala radostne. Stiahla si dlhé havranie vlasy do copu a ignorujúc prítomnosť novinárky skočila do vody a začala plávať.

,,Som rád že sa ti tu páči." Usmial som sa a zvalil sa pod strom na deku. Postavili sa ku mne dvaja strážnici a ostatný dozrerali na dievčatá.

Melánia sa kritickým okom poobzerala okolo seba a po chvíli podišla ku mne. ,,Smiem?" Opýtala sa a keď som prikývol prisadla si ku mne pod strom.

Veronika sa na mňa pozrela a trošku posmutnela, ale potom si len povzdychla. Sama si sadla k jazeru, ale na slniečko. Natrela sa opaľovacím krémom a sadla si na osušku ktorú si tam rozložila. Dala sa do vhodnej pozície a nechala sa opaľovať hrejivými lúčami.

Véronique sa znovu ponorila a pozorovala ryby, ktoré v jazere plávali. Vynorila sa a obrátila na ostatných. ,,Ak nechcete prísť o najkrajšie veci vo vašom živote, mali by ste sa prísť pozrieť. Pod vodou je to nádherné!" Zvolala za nami. Ponárala sa a potom priplávala pod vodou k brehu a vynorila sa náhle predo mnou a Melániou. ,,Naozaj neskúsite?" Spýtala sa a vyšplechla na nás vodu s detským, šibalským úškrnom. Prosebne sa otočila na Veroniku.

Povzdychla si. Kývla na ňu nech pripláve k nej a sama si už vložila nohy do vody.

Sophie sa pozerala do jazera zahĺbená do svojich vlastných myšlienok. Smutne som do vody namočila prsty a sledovala odlesk v jazere.

Usmial som sa na Sophie. Zamával som Véronique, no so svojím stanoviskom bezpečne na brehu som bol spokojný.

Véronique sa široko usmiala. Priplávala k Veronike. Vyskočila na breh a ukázala jej rukami aby zadržala dych. Potom ju chytila za ruku a skočila do vody, sťahujúc ju zo sebou s výskotom.

Veronika sa trochu vyľakala keď k nej Veronique priplávala a nechápavo sa na ňu pozrela keď jej začala niečo naznačovať. Najväčší šok bol keď ju stiahla pod vodu, nestihla sa ani nadýchnuť a už bola v nej. Potom sa snažila čo najrýchlejšie dostať na vzduch a keď to dokázala začala vykašliavať vodu, ktorej sa nadýchala.

Véronique sa na ňu ospravedlňujúco pozrela a pomohla jej k brehu. ,,Prepáč..." šepla zronene a odplávala preč ďalej od všetkých a znovu sa ponorila.

Podišiel som k Veronike a podal jej ruku aby som jej pomohol z vody. ,,Si v poriadku?"

Trochu ešte zakašľala ale potom len prikývla hlavou. Prijala moju ruku a sadla si vedľa mňa do chládku. Trochu smutne sa usmiala a potom sa porozhliadla okolo aby mohla skontorolovať Véronique. Usmiala sa a pozrela sa na mňa s pozostavajúcimi iskierkami v očiach.

Z tváre som jej odhrnul mokrý prameň vlasov a s úsmevom sa zahľadel na vodu.

Pohľadom sledovala Veronique. ,,Prečo si vymyslel niečo takéto keď aj tak nepôjdeš do vody?'' Opytala sa.

,,Cítim sa tu príjemne. Je tu pekne. A chcel som aby ste sa trochu zabavili." Odpovedal som bez toho aby som sa na ňu pozrel. ,,V paláci je teraz trochu hustý vzduchu. Všetci potrebujeme trochu priestoru." Dodal som.

,,Máš pravdu. Čerstvý vzduch každému z nás teraz určite prospeje.'' Trochu sa zasmiala. ,,Ach. Ospravedlň ma prosím. Idem na chvíľu ešte do vody.''