Francúzska selekcia

Vyraďovanie

Sedel som v knižnici a prezeral si nejaké knihy o šerme. Veľmi som im však pozornosť nevenoval. Čakal som na dievčatá, ktoré som dal zavolať.

Po chvíli vošla Sophie a podišla ku mne. ,,Vaša jasnosť." uklonila sa a uškrnula. Uhladila si modré šaty.

S úsmevom vstúpila dnu aj Véronique. ,,Ahoj, Edmund." zvolala na mňa. Potom sa posadila do kresla. Položila si román na kolená. Povzdychla si. Potom smutne zamávala Sophie. Tá sa na ňu usmiala a tiež ju pozdravila.

Felicity vstúpila s hrdým postojom, milým úsmevom a pokojným pohľadom. Usmiala sa na mňa. ,,Prajem krásny deň, Edmund." oslovila ma.

Lea sa na mňa ani nepozrela. Uklonila sa a postavila sa čo najďalej od všetkých.

,,Dobrý deň dámy," pozdravil som ich. ,,Ešte chvíľku počkáme na ostatných," usmial som sa.
Keď sa dvere zavreli aj za poslednou súťažiacou postavil som sa, položil knihy na stolík a obzrel si pohľadom všetky slečny. ,,Myslím, že asi tušíte čo sa bude diať." začal som. ,,Po mojej nehode, som mal stretnutie s každou jednou z vás... Skrátka, dnes bude vyraďovanie." Niektoré dievčatá zneisteli, iné boli úplne pokojné.
,,Tak, aby som bol spravodlivý. Chcete, aby som to naťahoval a hovoril aj tie omáčky okolo toho, alebo rovno mená?" opýtal som sa. Sám som nevedel ako im to povedať.

Véronique mi venovala prívetivý a povzbudivý úsmev. ,,Edmund, proste povedz mená. Určite sa Ti uľaví." povedala mi priamo a potom odvrátila zrak.

,,Ja som za mená." ozvala sa aj Sophie.

Nádychol som sa. ,,Slečna Veronique Landau a Sophie Lannour... V paláci zostávajú." povedal som s úsmevom. A obráti som sa na ne.

Sophie sa na mňa očarujúco usmiala a odfúkla si. Pohodlne sa usadila do gauča a Véronique sa široko usmiala. Do tváre jej spadlo zopár prameňov havraních vlasov keď sa postavila. Podišla ku mne a objala ma, aj keď som bol vyšší. ,,Bože, prepáč," zatiahla šokovaná zo samej seba a radšej placho ustúpila.

Tiež som ju objal. A po chvíli pokračoval. ,,Slečna Ionne Renna Storm nás opustí." povedal som smutne. ,,A slečna Lea Lee zostáva.
Takisto zostava aj slečna Felicity Rossen a s paláca odchádza Lisa Lianna Renot," dodal som.

Felicity sa široko usmiala. ,,Ďakujem, Edmund," povedala milo a prekrížila nohy v členkoch.

Lea sa hrala so sponkou a keď začula svoje meno a to, že zostáva, vypadla jej a s rachotom spadla na zem. Červená ju zodvihla a ruky sa jej triasli.

,,A v paláci zostávajú aj slečna Veronika Ellison Riqueza a Ema Cornélia White," obzrel som sa po nich. ,,Slečny Elaine Agness Kartis a Leandra Izabella Farren odchádzajú." dokončil som. ,,Máte dva dni na zbalenie a rozlúčku." Vzal som knihy a znovu sa posadil do kresla.
,,Och a ešte aby som nezabudol. Dievčatá, ktoré zostávajú sú od tejto chvíle oficiálne Elitou." usmial som sa. ,,Samozrejme, každá môžete mať vlastnú izbu." Znovu som otvoril knihu.

Isabella na mňa zarazene pozrela. Po chvíli jej z očí začali tiecť slzy. Postavila sa a podišla ku mne. ,,Prečo?" šepla so zúfalstvom. ,,Prečo?" povedala hlasnejšie s hnevom v hlase. ,,Nestačí ti moja krása, moje postavenie, moje bohatstvo, môj dobrý rodokmeň... Čo má tá sedmička a ja nie?!" kričala po mne.

Sophie k nám prebehla bližšie. ,,Ja viem, že by som to nemala hovoriť. Ale namiesto teba má charakter a srdce." odvetila ostro.

Pokojne som nadvihol hlavu od knihy. ,,Sophie prosím ukľudni sa a sadni si." povedal som jej a svoju pozornosť upriamil na kričiacu Isabellu. ,,Jednoducho sme si nesadli." pokrčil som plecami. ,,Si úžasná speváčka a priateľka, no nič viac. Prepáč."

,,Si vporiadku, Ver? Ja som dosť pokojná, pozri sa čo to s ňou robí. Nechceš ísť k oknu?" povedala som mierne vystrašene Sophie.

Pozrel som na Véronique a odložil knihy. Asi to nepôjde tak ľahko ako som si myslel.

,,Máte pravdu nesadli sme si. Nikto normálny by nedokázal prehliadnuť prednosti niekoho ako som ja. Že Vám hanba nie je nosiť titul princa. Veď vy ešte budete ľutovať, že ste o mňa prišiel. Ale fajn, keď to chcete takto..." povedala a už bola na odchode. Vzápätí sa ale náhle otočila a pozrela smerom k súťažiacim. ,,Nech to bude ktorákoľvek z vás, žiadna mu nebude schopná dať to čo som mohla ja. Aj tak nakoniec všetky skončíte so zlomemným srdcom a nešťastné." povedala úprimne slová na rozlúčku a rozbehla sa do izby.

Zaraze, doslova s otvorenými ústami som sa za ňou pozeral. Vážne povedala, že nie som hodný titulu princa? Obzrel som sa po miestnosti. ,,Ja... Asi by som už mal ísť." povedal som neisto a pomaly sa postavil. Bez pozdravu som vyšiel von zahĺbený do svojich myšlienok.

StaniUrb + súťažiace