Francúzska selekcia

Pokojný deň v knižnici

(Z pohľadu kráľovnej)

Sedela som v knižnici zahĺbená do novej knihy, ktorú mi práve priniesli. Ďalšia do zbierky mojich historických románov, ktoré mám tak rada. Kým som čakala na svoj ovocný čaj a sušienky stihla som prečítať hneď niekoľko kapitol.

Do obrovskej knižnice medzitým vošla aj slečna Lannour. Keď si ma všimla hlboko som sa jej uklonila.
,,Vaše veličenstvo."

Odtrhla som svoj pohľad od riadkov na papieri a milo sa na ňu usmiala. ,,Dobrý deň slečna." Kývla som jej hlavou a upravila si dlhú svetlomodrú sukňu.

Na tvári sa jej zjavil milý úsmev. Zamierila k literatúre o vesmírne a vybrala si jeden poriadne hrubý kúsok. Vzala ju a sama pre seba sa usmiala. Usadila sa neďaleko mňa a začala pomaly čítať.

Znovu som sa začítala do knihy. Po chvíli sa opäť otvorili dvere a komorná mi priniesla čaj. Potichu som poďakovala a ona s poklonou odišla. Odpila som si z čaja a na chvíľu sa zahľadela von oknom do záhrad. ,,Je tu nádherný pokoj keď tu nie je toľko ľudí, nemyslíte?" Pomaly som oslovila slečnu a znovu sa na ňu usmiala.

Keď ma započula okamžite zvrtla hlavu mojím smerom a rovnako sa na mňa usmiala. Do tváre jej padali neposlušné pramene hnedých vlasov.
,,Tiež si myslím, Vaše veličenstvo. No tu v zámku som si mimoriadne obľúbila spoločnosť ľudí. Aj keď je pravda, že všetkého moc škodí."

Mierne som prikývla. ,,Neboli ste spoločenský človek? Myslím pred selekciou." Šálku s čajom som položila na tanierik a knihu položila vedľa nej na stolík.

,,Vlastne som spoločnosť neznášala. Najmä v práci a tam som trávila väčšinu času... Ale mala som iba svoju prácu. No Selekcia mi ukázala, že sú aj dôležitejšie veci ako práca.
Aj keď sarkazmus som si nechala," dodala posmešne.

,,Je dobre keď vám selekcia do života priniesla niečo nové no netreba zabúdať kým sme vnútri. Je ťažké zostať samým sebou keď svet z vás chce mať niekoho iného. Ale verím že všetky účastníčky selekcie ktoré sa dostali aspoň do Elity sú silné osobnosti. Inak by to tak dlho asi nevydržali."

,,Myslím si, že som si skôr nechcela pripustiť, že niekoho potrebujem a Zamerala som sa len na seba... Práca ma úplne pohltila." priznala úprimne a mierne si povzdychla.
,,Pevne verím, že Edmund si nevyberie len dobrú manželku ale aj dobrú kráľovnú."

Usmiala som sa. ,,Myslíte si že to budete práve vy? Predsa len. Ste už len dve." Milý rozhovor. Aspoň sa dozviem niečo nové o tomto tajomnom dievčati. Pousmiala som sa nad tým v hlave. Úprimne ma zaujímalo ako zareaguje na moju otázku.

Chvíľu zastala zarazená nad mojou priamosťou a rozmýšľala nad tým.
,,Myslím, že Edmund si vyberie správne. Nech už je to ktorákoľvek z nás. No nepopieram, že k Edmundovi... Prechovávam hlboký cit. No zároveň si myslím, že ja aj Veronika by sme mali kráľovstvu čo ponúknuť."

Na chvíľu som sa zamyslela nad jej slovami a poriadne zvážila ďalšiu otázku. ,,Viete si predstaviť, že by ste sa teraz mala vrátiť do normálneho života?" Vždy ma zaujímalo aké by to bolo keby som zrazu musela odísť z paláca a robiť niečo iné. Nedokázala som si predstaviť ako by to vyzeralo keby som napríklad po práci prišla domov a musela deťom a Edvinovi navariť, alebo že by som chodila po uliciach mesta bez sprievodu. Po niekoľkých mesiacoch strávených v paláci musí byť zvláštne znovu sa vrátiť k bývalému životu.

,,Bolo by to pre mňa veľmi ťažké. Pravdepodobne by som to zvládla kvôli svojej rodine... No myslím, že v srdci by mi ostalo prázdno... Bez tohto tu. Bez... Edmunda." odpovedala úprimne a po poslednej vete uhla pohľadom.

,,Viem si to predstaviť. Vo vašom veku som prežívala niečo podobné." Priznala som a znovu vzala do rúk šálku s nedopitým čajom a odchlipla som si z neho. ,,Vy narozdiel odomňa to ale nemôžete ovplyvniť."

Zvedavo sa na mňa pozrela.
,,Vy ste to ako ovplyvnili?" opýtala zvedavo s upreným pohľadom.

,,Ja som bola tá ktorá rozhodovala." Mierne som sa usmiala. ,,Veľa ľudí, hlavne mladých o tom nevie keďže sa to moja matka snažila ututlať ale náš kráľ Edvin v tej dobe nebol účastníkom selekcie. Bolo z toho dosť problémov, ale čo človek neurobí pre lásku?" Opýtala som sa so širokým úsmevom.

,,Ako to, že nebol účastníkom Selekcie?" opýtala som sa prekvapene a zapozerala sa mi do očí.
,,Už vtedy ste ho ľúbili?"

,,V selekcii bol jeho brat Hubert." Odpovedala som jej. ,,S Edvinom sme sa stretli asi mesiac pred koncom selekcie. Zo začiatku sme si nesadli ale postupne sme si k sebe našli cestu." Zasmiala som sa pri spomienke na naše prvé stretnutie.

,,To som vôbec netušila...
A čo si myslíte vy o Selekcii vášho syna?" opýtala sa rovnako zvedavo no zároveň bola stále ohúrená mojimi slovami.

,,Je to zaujímavé." Rozpačito som sa usmiala. ,,V mojej určite nebolo toľko škandálov ako teraz v jeho. A taktiež ma nenapádali zo všetkých strán novinári. Myslím, že z toho má v hlave trochu zmätok. A ešte keď vezmeme do úvahy tú nehodu na schodoch. Má to v každom prípade ťažké."

Vážne na tým prikývla hlavou.
,,Musí to byť pre neho veľmi ťažké. Toto všetko... Neviem si predstaviť akoby som sa zachovala na jeho mieste. Či srdcom či rozumom..."

,,Vždy je najlepšie ak sa do dá vyriešiť kompromisom. No v tomto prípade... Neviem. Rozhodnutie je jednoducho na ňom a mi môžme len hádať čo si vyberie."

,,Máte pravdu. Ale Edmund vie čo robí," veselo sa usmiala a pohladila knihu po hladkých stranách. Jemne zakašľala a pozrela sa na mňa.

Tiež som sa usmiala. ,,Máte pravdu slečna, no v niektorých prípadoch na to trochu zabúdam, alebo pochybujem. Niekedy sa rozhoduje veľmi zbrklo."

,,Snáď sa v tomto rozhodne správne. Predsa len to je veľmi dôležitá vec. Rovnako pre mňa, kráľovskú rodinu ale aj pre Francúzsko..." povedala úprimne svoj názor.

,,Už ste sa o tom rozprávali?" Opýtala som sa. V posledných dňoch som s Edmundom veľa nehovorila. Každý z nás mal vlastné problémy. ,,Viem, že ste mali stretnutie so Žanet na túto tému, no myslím že by bolo dobré porozprávať sa aj s Edmundom." Zamyslela som sa. Asi za ním neskôr zájdem.

,,Bohužiaľ zatiaľ nie. Celkom sa bojím tohto rozhovoru. Vlastne ani neviem prečo ale je to zvláštny pocit," odvetila so širokým úsmevom.

,,Tak ja vám čo najskôr vybavím stretnutie. Nech to máte za sebou." Zasmiala som sa.

,,To bude iste... Zaujímavé," zhodnotila a na tvári sa jej objavil nevinný úsmev. Nahlas si povzdychla a pozrela som sa mi do očí.

,,Určite sa ešte uvidíme slečna. Prosím teraz ma ospravedlňte, pôjdem sa prejsť do záhrad. Dnes je nádherné počasie a neviem ako dlho znovu vydrží." Venovala som jej úsmev. Vzala som si knihu a s miernou poklonou slečne som sa vybrala k dverám.

Prikývla hlavou a opätovala mi široký úsmev. Postavila som sa a uklonila sa na rozlúčku.

StaniUrb + súťažiace