Francúzska selekcia

Stretnutie na chodbách

Edmund prišiel ku dverám na Veronikinej izbe. Zaklopal na dvere ale keď dosť dlho nikto neotváral, rozhodol sa nakuknúť dnu bez povolenia. Pomaly  otvoril dvere, no izba bola prázdna a vyzerala ako len obyčajná hosťovská.

Lea kráčala po chodbe začítaná do knihy. Mala namierené do svojej izby keď zrazu vrazila do steny a buchla sa do hlavy. „Do prdele. Čo je to dnes za deň?” zamrmlala si a všimla si že na tej istej chodbe je aj princ.

„Och, slečna ste v poriadku?” opýtal sa starostlivo.

Ona naňho vyjavene hľadela. „Nehneváš sa na mňa? Teda, nehneváte?” spýtala sa, narážajúc na malý incident v záhradách.

„Prečo by som sa mal na vás hnevať?” opýtal sa prívetivo.

„Za to čo sa stalo vredy v záhradách aj s Montézom. Ja viem nechala som sa uniesť, ale naozaj ste sa správali ako malé deti,” snažila sa obhájiť.

Zrazu si princ všimol neznáme dievča prechádzať okolo. „Dobrý deň,” slušne pozdravil Véronique. Keď započula pozdrav smerom k nej, strhla sa. „Ahoj Edmund ako sa cítiš?" opýtala sa milo.

On sa začudovane pozrel späť na Leu. „S Montézom? Čo sa stalo s... Už mi je výborne, slečna. Ďakujem za opýtanie," zmenil tému.

„Skoro ste sa do seba pustili,” zamrmlala zamyslene Lea, „Čo sa vám stalo?” nedalo jej neopýtať sa.

Okolo už išla Veronika po boku s Isabellou. Mali namierené ku koňom, ale keď si Veronika všimla ako sa princ rozpráva s inými súťažiacimi, nemohla inak a tak zrýchlila krok a namierila si to k nim. „Dobrý deň, slečny,” pozdravila ich.

„Prosím? Ja som sa len trochu buchol do hlavy,” obrátil sa na Leu.

„Trochu?” nadvihla obočie, „vyzerá to na peknú stratu pamäte.”

Veronika rýchlo pristúpila k nemu a objalo ho, dúfajúc že mu tie harpie nič nenatárali. „Edmund zlatíčko, nepôjdeme si jazdiť? Potrebujeme sa porozprávať,” povedala so žiarlivý tónom a zamračila sa ne.

Lea na ňu prekvapene pozrela. „Zlatíčko? Ako vážne?” povedala znechutene, „Dúfam, že na Emu si nezabudol.”

„Máš pravdu, Veronika.” odpovedal jej a začudovane sa pozrel na slečnu. „Emu?”

„Blondína, modré oči, nič?” vysvetľovala Lea.

„Viem,” prikývol.

,,Poď, porozprávame sa v kľude. Toto je úplný chaos. A vieš že ti to neprospieva,” povedala Veronika vyčítavo.

„To máš pravdu, ale to že počas selekcie zabudol na jej účastnícky je hotová katastrofa,” smerovala pár viet Veronike.

Kým sa oni rozprávali, Véronique prežívala bolesť, vďaka ktorej ich  takmer nevnímala. V šoku pozorovala celú situáciu a oči mala rozšírené. Priložila si ruku na hruď. V očiach sa jej zavesili horúce slzy. So vzlykmi sa rozbehla do svojej izby.

Isabella na ňu prekvapene pozerala.

Edmund podišiel k Veronike a objal ju okolo pása. „Prosím?” zamračil sa na Leu, „prepáčte, ale myslím si, že by ste mali navštíviť lekára,” pobozkal Veroniku na líce, „Poď drahá, kone už čakajú. Dovidenia, slečny,” potiahol ju a tým rozhovor ukončil.

„Veronika, klamstvom si jeho srdce nezískaš. A keď si na to všetko spomenie, bude ešte horšie,” zakričala za nimi ukrivdená Lea.

Veronika sa šťastne usmiala na Edmunda. „Dobre zlatko, môžeme ísť?” spýtala sa Leu ignorujúc.

StaniUrb + súťažiace