Francúzska selekcia

Večierok

Hostia a samozrejme súťažiace, začali pomaly prichádzať. Dvere do veľkej sály boli dokorán. Po ich pravej strane som stál s matkou a našou povinnosťou bolo samozrejme privítať každého hosťa a popriať mu príjemnú zábavu. Na tvári som mal dokonalý úsmev ako pri všetkých podobných akciách a monotónne opakoval svoju naučenú reč vždy keď okolo niekto prešiel. Dievčatá odviedli naozaj dobrú prácu. Sála vyzerala nádherne.

,,Dobrý večer, Vaše veličenstvo. A Vaša kráľovská výsosť," oslovila nás Felicity. Uhladila si čierne šaty, podišla k nám a hlboko sa uklonila.

,,Vaše veličenstvo," pozdravila matku Sophie a uklonila sa jej. Mne venovala ďalší úklon. Celý čas mala na tvári široký úsmev. ,,Výsosť." Jej šaty žiarili. Doslova. Malinká svetielka pokrývali spodnú polovicu jej dlhej, objemnej, bielej sukne. Boli, ako svätojánske mušky lietajúce pomedzi listy papradia, tiahnuceho sa zo spodu.

Hosť mladej speváčky vošiel do sály, ktorú si kriticky premeral pohľadom. Uklonila sa nám, no hneď na to sa vybrala hlbšie do sály s nadradenou maskou a prefíkaným úsmevom.

Pomaly som kráčala po Remyho boku a viedla ho k sále. Medzi slečnou Rennot a jej hosťom rebiehal živý rozhovor. Keď si nás všimla, usmiala sa a mierne sa poklonila.
Mladý chalan vedľa nej na ňu pozeral, ako teľa na nové vráta. Nasledoval však jej príkladu, keď ho dosť silno kopla do nohy.
,,Dobrý večer slečna Rossen," usmial som sa. Tentokrát úplne prirodzene.
,,Och, dobrý večer slečna Lannour. Dúfam, že váš návrh ešte platí."

Sophie sa široko usmiala a chytila za srdce. ,,Samozrejme o tom momente som aj snívala," odvetila pobavene a mierne sa uškrnula.

Tiež som sa uškrnul. ,,Počkáte na mňa chvíľku? Mám ešte nejaké povinnosti," kývol som hlavou k hosťom, ktorí chodili do sáli. ,,O chvíľu si po vás prídem."

,,Iste, rada na Vás počkám," zažmurkala mihálnicami, odišla k najbližšiemu občerstveniu a prezerala si najlepšie kúsky.

,,O čom ste sa to rozprávali Edmund?'' opýtam sa matka.

Spolu so všetkými hosťami vošla do sáli aj novinárka a pritom sa nám elegantne uklonila. Samozrejme so sebou mala aj fotoaparát a všetko dokumentovala.

,,So slečnou mám istú dohodu," odpovedal som tajomne a dúfal, že viac už zisťovať nebude.

,,A smiem vedieť akú?'' podvihla jedno obočie.

,,Samozrejme, že... Nie," povedal som matke a mierne sa zasmial.

,,Edmund!'' Zvýšila na mňa hlas, ale hneď sa upokojila. Vedel som, že ju to vytočí. Preto som sa obzrel či už nikto nepríde a vošiel som do sály. Zamieril priamo k Sophie. ,,Smiem prosiť slečna?" usmial som sa na Sophie a luskol prstami smerom k hudobníkom.

Trochu vyľakane sa na mňa uškrnula, keďže som prišiel zozadu. ,,Bude mi cťou," sarkasticky sa poklonila.

,,No myslím slečna, že našu dohodu nebudem môcť dodržať na sto percent, keďže zopár tancov si musím nechať aj pre iné súťažiace," povedal som úprimne sklamane. Kútikom oka som si všimol Veroniku a hosťa slečny Lee. Pri ďalšom stole zase Veronique a staručkú pani. Myslím, že sa všetci zabávali, bola tu veľmi príjemná atmosféra. Znovu som sa pozrel na Sophie.

,,Ja Vám to prepáčim. Máte svoje povinosti," žmurkla na mňa s pochopením. ,,Dnes vyzeráte obzvlášť šarmantne," uškrnula sa.

,,Komplimenty by som vám mal hovoriť ja nie?" usmial som sa. ,,Ale ďakujem."

,,Iným to budete hovoriť tiež. Ale ony vám asi nie. Takže na to, aby som vám zdvihla ego som tu zostala ja," povedala šťastne.

Zasmial som sa nad jej poznámkou. ,,Tak to máte pravdu. Ale je rozdiel medzi zdvorilostnými komplimentmi alebo tými, ktoré myslíme vážne. A u vás slečna preferujem druhú možnosť. Mimochodom, ste úžasná tanečníčka."