Francúzska selekcia

Odchod hostí

Felicity s úsmevom vyprevádzala svojho hosťa - slávnu speváčku. Bola rada, že sa Gigi zastavila, aj keď sa s ňou nemohla zhovárať o záležitostiach srdca.  Kývla jej hlavou na pozdrav a uhladila si hnedé vlasy. Tá sa s hraným úsmevom uklonila váženým ľuďom, len si kriticky prezrela kamarátku a pohľadom jej dala vedieť, že sa musí viac snažiť. Pozrela sa do prenosného zrkadielka, či vyzerá dokonalo a vybrala sa k autu.

Josh stál sám a vôbec sa nečudoval tomu, že Lea neprišla. Po tom, čo sa stalo jej to nemal za zlé i keď vedel, že jej to nijak nevysvetlí.

Véronique zo širokým úsmevom tuho objímala svoju opatrovateľku. Odtiahla sa a v očiach ju zaštípali slzy. ,,Budeš mi chýbať, teta Henrietta... naozaj," šepla jej.

Henrietta ju tiež s úsmevom tuho vystískala a naklonila sa k nej. ,,Aj ty mne, no nezabúdaj, že ak si zachováš dobré srdce, nikdy nebudeš sama, Vierka," povedala výhradne jej a pomaličky sa vybrala preč, no ešte sa jej pozrela do očí.

Lisa so sklopením pohľadom kráčala vedľa Remyho k dverám. Tam zastali a ona mu konečne pozrela do očí. ,,Dúfam, že sa čoskoro znovu stretneme." Usmiala sa a silno ho objala.
Tiež sa usmial aj keď to nemohla vidieť, keďže ho objímala. ,,Ja dúfam, že to nebude tak skoro, znamenalo by to, že by si sa nestala princeznou. To by bola škoda," povedal. Keď sa odtiahla pozrel jej do očí. Vzal si tašku a presunul sa k limuzíne akou ešte pred pár dňami prišiel sem.

Véronique si utrela slzy, ktoré jej vytiekli z očí a vykročila za svojou opatrovateľkou. Znovu ju silno objala. ,,Prečo ma tu musíš nechať? Nepatrím sem," šepla úzkostlivo. 

Henrietta jej smutne sa usmievajúc opätovala objatie, no odtiahla sa ako prvá. ,,Ty patríš tam, kam aj tvoje srdce. Daj mladému princovi šancu. Je mi jasné, že sa snaží," povzbudila ju. ,,A napíšem ti, hneď ako prídem." dodala a nastúpila do auta.

Ďalšie slzy sa spustili jej tvárou. Bola schopná len prikývnuť a objala si rukami ramená.

Veronika išla von pred palác s tetou a kráľovnou. Rozprávali sa spolu, no keď vyšli von mile sa rozlúčila s tetou a zakývala Joshovi. Porozhliadla sa okolo, keď si všimla Veronique. Plakala. Podišla ku nej. ,,Si v poriadku?'' opýtala sa.

Ešte chvíľku sa rozprávala s Anjo.
,,Potom napíš.'' pripomenula jej.

,,Jasné na to sa nedá zabudnúť.'' prikývla a zamávala jej.

Véronique sa pozrela na Veroniku a snažila sa utrieť si slzy. ,,To nič. Len mi bude hrozne chýbať... a cítim sa bez nej hrozne sama. Možno ju už nikdy neuvidím," zdôverila sa. Rýchlo uklonila kráľovnej, aby ju nekritizovali a vykročila k záhradám na čerstvý vzduch.

Veronika išla za ňou. Keď ju dobehla chytila ju za rameno. ,,Veronique? Neboj sa. Určite sa znova stretnete a ak sa cítiš sama tak môžeš prísť za mnou.'' Usmiala sa na ňu.

Aj Véronique sa usmiala. Objala ju a keď sa odtiahla, prehovorila. ,,Ďakujem, ale teraz sa potrebujem prejsť na čerstvom vzduchu. Možno... ak by si chcela, tak sa budeme môcť porozprávať na izbe." povedala a odišla.

,,Veľmi rada.'' Povedala Veronika, tiež sa na ňu usmiala a odišla späť za ostatnými.

StaniUrb + súťažiace