Francúzska selekcia

Veronika a Josh

Veronika kráčala chodbami vedľa Josha. Strelila k nemu pohľadom no opäť sa pozrela späť pred seba lebo sa blížili schody.

,,Ináč, ja som Josh,'' natiahol k nej ľavú ruku.

,,Ako už som spomýnala. Ja som Veronika,'' usmiala sa na neho a tiež mu podala ruku.

,,Ja viem,'' žmurkol na ňu.

Zasmiala sa a aby reč nestála položila otázku: ,,Akú ste mali cestu?''

Josh sa až otriasol, keď mu začala vykať. ,,Poviem ti to, keď mi prestaneš vykať.''

,,Aby ste vedeli. Vyká sa zo slušnosti ľuďom, ktorých nepoznáme alebo k nim máme úctu. A na tykaní sa spolu musíme najskôr dohodnúť, aby sme ho mohli používať medzi sebou,'' odrecitovala, ako riekanku z učebnice, ale nakoniec sa usmiala. ,,Ale ak chceš môžeme si tykať.''

,,Čo ja viem, vyká sa starým ľuďom a vyššie postaveným a pochybujem že som vyššie postavený ako ty,'' zachmúril sa a znova si ju prezrel.

,,To možno áno, ale keďže si môj hosť si moja priorita. Nechápem čo na tom nechápeš,'' povzdychla si.

,,A ja nechápem, že nechápeš, že nechápem,'' povedal a potom sa začal smiať. ,,Ale som rád, že aspoň tu sa ku mne ľudia správajú, ako tak úctivo. A ináč, ako sa darí Lei?'' Snažil sa vyzvedať. Poznal ju veľmi dobre a zaujímalo ho, do akých problémoch sa už stihla dostať.

Veronika sa zasmiala sa s ním. ,,To by ti asi mala povedať ona. Nechcem povedať niečo čo by nechcela, aby si vedel,'' pokrútila hlavou a zastala.

,,Ale no tak!'' hodil na ňu psie oči. ,,Chcem vedieť o mojej malej milovanej sestričke všetko.''

,,Prepáč, ale máš smolu. Nič ohľadne Lei ti nepoviem. Budeš musieť tápať v temnote... Ale ak chceš poviem ti tajomstvo,'' potmehúdsky sa usmiala.

,,Som samé ucho,'' tajomne sa k nej priblížil a nastavil uši, aby mu nič neuniklo.

,,Táto izba...'' odmlčala sa a kývla k izbe vedľa ktorej stáli, ,,bude tvoja po dobu tvojho pobytu v paláci.'' Zachichotala sa.

Josh sa zatváril, ako zbitý pes. ,,Hmmm. Za toto musíš pre mňa niečo urobiť!''

,,A čo by ste si želali?'' Naschval znova prešla na vykanie, otvorila izbu a vošla dnu.

,,Potrebujem, aby si presvedčila Leu aby sa so mnou stretla,'' usmial sa a vošiel za ňou. ,,Je to veľmi dôležité... a ako ju poznám, bude sa mi snažiť vyhnúť.''

,,Prečo by sa ti snažila vyhnúť?'' opýtala sa zvedavo.

,,Nerozišli sme sa práve v dobrom,'' povedal vyhýbavo.

,,Hmm... a čo sa stalo?''

Už už sa to chystal povedať, len sa zastavil. ,,Poviem ti to, ak ju prehovoriš.''

,,Platí,'' usmiala sa.

Spokojne sa usmial. ,,Takže, ty budeš niečo, ako môj strážny anjel?'' Zaklipkal očami.

,,Kým budeš v paláci ako hosť tak som pre teba niečo, ako osobný strážny anjel,'' znovu sa zasmiala. ,,Aj keď, neviem prečo práve anjel.''

,,Lebo tak vyzeráš,'' ušlo mu.

,,Tak to potom ďakujem,'' pousmiala sa.

,,Nie je zač výsosť.''

,,A to som si myslela, že sme si potykali,'' pripomenula mu, že to on si chcel tykať.

,,Nepovedal som vaša výsosť, čiže to považujem za tykanie,'' dnažil sa z toho vykorčuľovať a popritom si zívol.

,,Si unavený?'' opýtala sa celkom smutne, keďže dúfala, že jej ešte dnes povie čo sa stalo.

,,Len trochu. Cesta bola dlhá. A prečo taký smutný tón?'' vyzvedal a sadol si na posteľ.

,,Tak trochu som dúfala, že mi povieš čo sa stalo ešte dnes, ale keďže si unavený tak by si si mal oddýchnuť,'' priznala a po zamyslení dodala. ,,Teraz som mala napláne ešte prejsť základné miestnosti v paláci, ale to asi tiež necháme na potom.''

,,Čo by som pre teba nespravil. Tú chvíľu ešte vydržím, kľudne ti to poviem.''

Sadla si teda k nemu a naznačila, že má jej plnú pozornosť.

,,Takže,'' začal. ,,Všetko začalo malou nehodou v posteli a mne neostávalo nič iné, ako si tú ženu vziať aj keď som ju nemiloval,'' zasmial sa. Teraz mu to pripadalo strašne komické. ,,Vieš Lea má veľa chýb a jednou z nich je tá, že chce, aby boli všetci šťastný. Nedokáže uniesť, keď sa niekto trápi a keď som sa zamiloval do jej najlepšej kamarátky, nejak nás prichytila a už bol oheň na streche,'' odmlčal sa. ,,Strašne sme sa vtedy pohádali a myslím si, že sa aj kvôli tomu prihlásila do selekcie,'' začal rozmýšľať, ale potom sa usmial. ,,Ale to už vie len ona.''

,,Možno sa jej to raz spýtam,'' odmlčala sa. ,,Ja len...  je to veľmi neslušné ale... myslela som si, že s tým bude súvisieť aj tvoja ruka... mohol by si mi prosím povedať čo sa ti s ňou stalo?'' povedala to dosť sekavo a nemohla uveriť tomu, že sa to naozaj spýtala.

Josh sa zasmial. ,,No vieš, bol som na dovolenke a spadol som do vody a bojoval som s krokodílom, ktorý mi ju zožral!'' povedal svoju vymyslenú historku a snažil sa udržať smiech.

,,Tak to by ma zaujímalo, kde si bol na dovolenke, lebo krokodíly nežijú len tak niekde,'' pokrútila hlavou.

,,Ale nie, robím si srandu. Týmto väčšinou balím baby,'' žmurkol na ňu. ,,Ako som už povedal Lea má veľa chýb a keď mala asi 13 urobila takú somarinu... zobral som všetko na seba a vuala...'' zdvihol svoju polovičnú ruku. ,,Odniesla si to.''

Trošičku zosmutnela, ale nakoniec sa predsa len usmiala. ,,Si super brat. Keby som aj ja takého mohla mať.'' Hodila sa chrbtom na postel a rozpažila ruky. ,,Ja mám namiesto neho Enriqua.''

,,Keby si to myslela aj ona,'' zachmúril sa a potom sa zamyslel. ,,On je tvoj brat?''

Zasmiala sa nad jeho nevedomosťou. ,,Ale kdeže. Ja nemám brata. Je to môj bratranec, ale vyrastali sme spolu.''

,,Aha tak,'' usmial sa. ,,Vieš ako, nie každý môže byť taký dokonalý, ako ja,'' mužsky vypol hruď.

,,No tak to máš pravdu,'' zasmiala sa.

,,Ale som rád, že sú tu taký v pohode ľudia ako ty. Myslel som, že to tu bude plné hyen, ktoré bažia po moci a princovi.''

Znervóznela. ,,Nenazvala by som to tak. Ale isto si už unavený. Ak by sa náhodou niečo dialo alebo potreboval pomoc tak zavolaj slúžku a ak by si ma hľadal alebo potreboval tak to jednej z nich povedz. Prídu mi to oznámiť a ja hneď, ako budem môcť prídem,'' mrkla na neho a postavila sa z postele.

Josh si všimol, ako náhle znervóznela, ale neprikladal tomu veľký význam. ,,Dobre, ďakujem za všetko a prosím ťa vybav mi to u Lei.''

,,Ale isteže. Veď som to predsa sľúbila,'' vydala sa preč z izby.

StaniUrb + súťažiace