Francúzska selekcia

Stretnutia s princom

,,Slečna Lee. Princ vás už čaká," počul som ako povedala Žanet, keď vyšla zo salónu.

Slečna, trochu neisto vošla dnu. ,,Prajem pekný deň," usmiala sa neisto a pristúpila bližšie.

Usmial som sa a postavil. ,,Dobrý deň slečna..." pozrel som sa do prihlášok a späť na ňu, ,,slečna Lee," dopovedal som. ,,Ako vidím už som mal tú česť stretnúť sa s vami aj po mojom úraze," dodal som.

,,Áno a chcem sa vám ospravedlniť za to, ako som sa k vám a Veronike správala," povedala pohotovo, sklopila pohľad a začala sa mierne červenať.

,,Posaďte sa," ukázal som na kreslo oproti mňa. ,,Poviete mi niečo o sebe? Čo som sa ešte nedozvedel z prihlášky?"

Sadla si. ,,Mám staršieho brata, ktorý prišiel o ruku. S rodičmi už nebývam a stále študujem. Mám ázijské korene, vďaka čomu ma okolie moc prijať nechcelo a to je v skratke všetko," dokončila svoj menší monológ.

Usmial som sa. ,,Na nič z toho si nepamätám," povedal som viac menej pre seba. ,,A... Ako vychádzate s ostatnými súťažiacimi? Ako sa cítite v paláci?"

Usmiala sa a trochu sa uvoľnila. ,,Viac menej už som si tu aj zvykla... Na tie úžasné priestory, na jedlo a pohodlnú posteľ..." trochu sa zasnila, ,,A je to tu také obrovské, ale aspoň ostanem v kondičke," zasmiala sa. ,,A myslím, že celkom dobre s nimi vychádzam, dokonca som sa s niektorými spriatelila."

Prikývol som. ,,A náš vzťah?" opýtal som sa nečakane. Ani som sa nad tým nezamyslel. Chcel som len vedieť... osviežiť si pamäť, či som ju mal rád.

Moja otázka ju viditeľne zaskočila. ,,Tak, mne to prišlo, že sme si celkom rozumeli. Je pravda, že nejaké nezhody tam boli, o čom svedčí aj to naše stretnutie skôr, ale stále som tu, takže to beriem pozitívne," usmiala sa.

,,Samozrejme. Prepáčte," sklopil som pohľad. ,,A čo vaše záľuby?"

,,Nie, to je v poriadku... Nemusíte sa ospravedlňovať, na vašom mieste by sa to opýtal hádam každý. Medzi moje najväčšie koníčky patrí asi kreslenie a strašne ma zaujíma architektúra, taktiež milujem prechádzky najlepšie niekde v prírode, niekde ďaleko od ľudí a nepohrdnem ani obrovským zmrzlinovým pohárom," široko sa usmiala.

Zasmial som sa. ,,Tiež mám rád sladké. Určite sa ešte stretneme slečna. Veľa šťastia s prípravkami večierku," postavil som sa.

,,Ďakujem," tiež sa postavila. ,,Teším sa na naše ďalšie stretnutie."

Prikývol som. ,,Nápodobne. Pekný zvyšok dňa slečna," mierne som sa jej uklonil.

,,Aj vám, dovidenia," uklonila sa a odišla z miestnosti.

°•o•°
,,Slečna White, poďte," otvorila jej Žanet dvere aby mohla vojsť.

Hlboko sa poklonila. ,,Vaša výsosť..."

Postavil som sa. ,,Dobrý deň slečna White. Posaďte sa," usmial som sa. Ema. Ešteže si na ňu aspoň trochu spomínam.

Posadila sa. ,,Hmm..." nevedela čo povedať.

,,Tak. Čo mi o sebe porozprávate?" opýtal som sa zvedavo. Vyzerala veľmi priateľsky a milo.

,,No ja ani neviem. Vieš... Teda viete, naposledy sme sa rozišli trošku inak," povedala ticho a jemne sa začervenala.

Nadvihol som obočie. ,,Áno?" pokračujte.

,,Ja neviem, či smiem Vaša výsosť. Bola by som radšej keby ste si spomenuli sám."

,,Slečna. Týmto ste mi veľmi nepomohla," zasmial som sa.

Jemne sa usmiala. ,,Verte mi. Nepomohla by som vám. Práve naopak. Všetko by sa len skomplikovalo. No povedz me, že sme... Boli viac ako kamaráti."