Francúzska selekcia

Ema

Sedel som za stolom a snažil sa urobiť aspoň niečo, no vôbec som sa na to nedokázal sústrediť. Myšlienky mi odbiehali k vyradovaniu a pohľad von oknom. Po zaklopaní na dvere som sa otočil na stoličke. Postavil a otvoril dvere. Zarazene som sa pozrel na Emu. ,,Stalo sa niečo?" opýtal som sa.

,,No, mne nie. Len som sa s tebou chcela porozprávať. Vyraďovanie bolo... dosť emotívne," dodala žmoliac si nervózne ruky. Odstúpil som z dverí, aby mohla vojsť a znovu sa posadil. Posadila sa oproti mne. ,,Tak ako sa cítiš?" poobzerala sa okolo seba.

Pozrel som sa na ňu. ,,Úprimne? Nič moc." priznal som a podoprel si hlavu.

,,Som presvedčená, že si urobil dobre. Izabella nemala právo ti nič také povedať. Nikto by nemal, si skvelý človek a ešte lepší princ. A priam dokonalý budúci kráľ." povedala od srdca. Šaty si celú dobu upravovala a hladila. ,,Len... som ti to chcela povedať."

,,Počúva sa to dobre, ale aj napriek tomu trochu pochybujem." povedal som. V podstate ani neviem či som to niekedy chcel.

Chytila ma za ruku. ,,To čo som ti povedala si myslí mnoho ďalších. Ver mi. Ja by som ti neklamala. Nikdy." povedala úprimne. ,,Si preto ako stvorený. Ideš všetkým príkladom. Si perfektný vzor mnohých detí v kráľovstve."

,,Ale prečo? Preto aký som, alebo preto kto som?" pozrel som jej do očí.

,,Vieš, hlavne preto, že máš dobré srdce a chceš ostatným pomôcť. Je pravda, že keby si nebol princ nemal by si nad ľuďmi takú moc. Ale ty si. A chceš všetkým dobre. Vedia to aj tvoji poddaný, viem to ja, ostatné súťažiace, tvoja rodina a v hĺbke srdca to vieš aj ty." Pokrútil som hlavou. Už som nevedel, čo na to povedať. ,,No, tak. Trošku si ver. Všetci tam vonku ťa zbožňujú. Ani netušíš koľko ľudí tam vonku ti verí. Dávajú do teba nádeje na lepší svet. A ty ich nesklameš."

,,Ale... Prečo ja?"

,,Pretože si sa preto narodil. Bol si tak vychovávaný. A hlavne ty taký si. Čo myslíš? Prečo ti veria aj keď ťa nepoznajú? Myslíš, že všetci tí ľudia sa mýlia?"

,,Neviem." priznal som. ,,Možno práve preto, že ma nepoznajú..." odmlčal som sa, ,,Čo keď ma poznajú iného, ako naozaj som? Čo keď mala Isabella pravdu?"

,,Isabella ti príde, ako dobrý človek? Človek, ktorý ťa môže súdiť? Chcela korunu, moc, peniaze, zámok. Ale teba? Nemyslím si. A keby aj áno a milovala ťa... bola by ti to schopná povedať?"

,,Vieš, poznám ju už dlhšie. A pred selekciou bola celkom fajn." Povzdychol som si. ,,Trochu ma mrzí, že to takto skončilo."

,,Bola fajn, kým mala nádej na korunu. Ale keď už nemá žiadnu nádej... Zamysli sa nad tým." postavila sa. ,,Chcela som ti povedať iba toto."

,,Takže prídeš, povieš mi aký som úžasný a vyparíš sa? Milé," postavil som sa a vyšiel na balkón.

Postavila sa za mňa a objala ma okolo ramien. ,,Ver alebo nie si dobrý. Možno až príliš." Pozeral som do záhrad. Slnko pomaly zapadalo a na vode vo fontáne sa odrážali všetky jeho farby. Otočil som sa k Eme a objal aj ja ju. Jemne sa odtiahla a pozrela sa mi do očí. ,,Veríš mi?" oslnivo sa usmiala. Jemne som prikývol. Už som nemal silu protirečiť jej. Uškrnula sa a prehrabla mi vlasy. ,,To je dobre." Ešte raz ma objala. ,,Neboj všetko bude dobré."

,,Budem sa tváriť, že je to pravda." uškrnul som sa.

Stúpila mi na nohu. A pošuškala mi do  ucha. ,,To by som ti radila."

Trochu som zneistel no aj tak som sa opýtal: ,,Zabiješ ma ak ti nebudem veriť?" Na tvári sa mi znovu objavil úsmev.

,,Tak to si píš!" pritlačila mi na nohu. ,,Ale ty si tiež múdry takže viem, že takú osudovú chybu neurobíš."

,,Tak to by som si vážne mal dávať pozor. Chyby sú súčasťou života."

Veselo zatlieskala. ,,Ale túto chybu neurobíš. Neboj." potľapkala ma po pleci.

,,Dobre." usmial som sa. V podstate som na to vyradovanie aj zabudol.

,,Okej, dúfam, že som ti trošku pomohla." povedala a chystala sa na odchod.

,,Nerozmýšľala si niekedy nad prácou terapeutky? Fakt by ti to šlo." Oprel som sa o zábradlie balkónu.

Otočila sa na mňa. ,,Nie. Myslím, že terapeutku budem robiť iba tebe," povedala usmiata. ,,Ty si to zaslúžiš. Nezabudni, že som ti kedykoľvek k dispozícii." posmešne sa uklonila a zavrela dvere. Ešte chvíľku som stál vonku a pozoroval okolie paláca.

StaniUrb + súťažiace