Francúzska selekcia

Jarný bál

Vkročil som dnu s Emou po boku. Všetko dokonalé. Hudobníci už hrali tichú a pomalú pesničku. Na stoloch boli zákusky, chlebíčky a punč. Stoly v rohu miestnosti boli zatiaľ neobsadené a ľudia pomaly prichádzali.

,,Tvoja mamka má dobrý vkus..." povedala Ema.

Sledoval som ostatných hostí ako si to tu ohúrene prezerajú. Usmial som sa. ,,Podľa mňa to kvôli vám tento rok urobila skvostnejšie. Rada sa predvádza," okomentoval som tohtoročnú detailnú výzdobu, ,,Nedáš si punč!"

,,Áno rada... No nemal by si sa venovať aj ostatným?" opýtala sa ma.

,,Na to bude ešte veľa času," pozrel som na matku. Už len z jej pohľadu som vedel, že sa jej nepáči, že sa toľko venujem len Eme.

,,Ako povieš..." povedala nesmelo.

Mama kývla hudobníkom a oni začali hrať anglický valčík. Podišla ku mne. ,,Môžem ti ho na chvíľu ukradnúť?" opýtala sa Emy.

,,Áno, iste veličenstvo," pustila ma a vybrala sa zobrať si punč.

Vzal som mamu na parket.
,,Dúfam, že nebudeš tráviť celý čas s ňou. Najbližšie pôjdeš za Veronikou, rozumieš mi?" šepla mi.

Mierne som sa zamračil. ,,Dobre," súhlasil som, lebo som vedel, že protirečiť nemá zmysel. Poklonil som sa matke a prešiel za Veronikou. ,, Smiem prosiť?" opýtal som sa s falošným úsmevom.

,,Ale istež môžeš," tiež sa usmiala.

Vzal som ju za ruku a začali sme tancovať. ,,Krásny večierok však?"

Kráľovná: Podišla som znovu k slečne White. ,,Hodia sa k sebe však?"

,,Nesmierne veličenstvo," odpovedala mi pohotovo.

,,To áno," stále sa usmievala.

Kráľovná: ,,Zblížili ste sa?" opýtala som sa jej? Dúfam, že sa nezaľúbila. Mala by vedieť že nemá šancu. Oni dvaja si k sebe cestu nájdu.

,,Sme... Len kamaráti veličenstvo... Nemusí te sa báť," povedala potichu a pozrela sa do zeme.

,,Som rada že to chápeš," prikývla som.

,,Iste veličenstvo..." povedala vyrovnane a hrdo sa vystrela.

,,Veličenstvo, nedáte si punč?" ponúkla mi pohár s čerstvo naliatym punčom ďalšia slečna.

,,Ďakujem, slečna," povedala som a zobrala si od nej pohár. Usmiala som sa na dámy a znovu sa vrátila k manželovi.

ancovali sme spolu, a aby reč nestála Veronika sa spýtala: ,,Páči sa ti niektorá?"

,,Nie. Nemusíš sa obávať o svoje miesto," povedal som ironicky, a keďže sa tanec končil poklonil som sa jej a prešiel k Lei, ,,Smiem prosiť?"

Stála mimo všetkého a ochutnávala zákusky. Potom zavrela oči a nechala sa unášať hudbou. Keď sa ma všimla trochu nadskočila. ,,Samozrejme." Usmial som sa a vzal ju na parket.

,,Som rada, že sa vám to dnes stalo s tým pohárom." nadhodila a snažila sa ma poriadne uchopiť, pretože mi bola ledva po ramená.

Nadvihol som obočie. ,,A to už prečo?" opýtal som sa.