Francúzska selekcia

Rozhovor na koňoch

Prechádzal som sa v záhradách, okolo fontány, altánku a premýšľal. Nedokázal som spracovať všetko čo sa stalo v posledných dňoch. Ani vo sne by mi nenapadlo, že by sa Lei či Felicity mohlo na koni niečo stať. Prezeral som si kríky, kvety a stromy. Pomaly som zablúdil k stajniam. Podišiel som k boxom a len som sa medzi nimi prechádzal. Pri jedinom som však zastal. Pohladil som Diabla po nose a mierne sa usmial. ,,S tými ženami sú len problémy kamoško. Keď sa to všetko skončí vezmem ťa na rozlúčku so slobodou." Mierne som sa nad sebou zasmial a ďalej koňa hladil.

,,Aj keď budeš mať manželku budeš môcť chodiť jazdiť," povedala Sophie. Vychádzala aj so sedlom a uzdou v rukách. Sedlo prehodila na dvierka stajne vedľa Diabla.

Trochu ma myklo keď som ju započul. Obrátil som sa k nej. ,,Prepáč, nevšimol som si ťa." Ospravedlnil som sa. ,,Bol som zamyslený. Posledné dni sa toho stalo toľko. Potreboval som si vyčistiť hlavu." Usmial som sa na ňu.

Usmiala sa. ,,Aj ja. Jazda na koni vždy pomôže," povedala mi. ,,Asi je to pre teba ťažké."

,,Myslel som, že keď vás bude menej bude to lepšie. Och, a neplánoval som že zostanete štyri tak skoro. Mal som ešte pripravené prekvapenie." Vložil som si ruky do vreciek. ,,Uvidíme. Skúsim to ešte vybaviť s matkou." Stále som sa usmieval.

,,Prekvapenie? No, páni," usmiala sa na mňa. ,,Nechceš si zajazdiť?" opýtala sa zvedavo.

,,Veľmi rád." Tiež som si vzal sedlo a vošiel do boxu k Diablovi. ,,A inak, ty sa máš ako?"

,,Celkom to ujde," povedala mi usmiata. ,,Ale vieš ako... celý palác je pod veľkým tlakom," dopovedala pravdivo.

,,Nevypočúvali vás? Momentálne by ma ani niečo také neprekvapilo. Keď sme prezerali Leinu tašku našli sme tam oblečenie a doklady. Vyzeralo to, že plánovala útek. Dokonca mi tvrdila, že v nej má dezinfekciu a obväzy keby náhodou spadla." Vyviedol som Diabla z boxu. ,,Teraz je tu kvôli tomu hrozný rozruch."

,,Mňa našťastie nie, nemám moc rada policajtov. Snažila som sa tomu vyhnúť," povedala usmiata a vysadla na koňa.

Nasledoval som ju a tiež vysadol. ,,A novinárky? Bol by som nerád keby sa to dostalo na verejnosť." Tiež som sa usmial.

,,Nie, úspešne sa im vyhýbam," usmiala sa.

,,A čo potom robíš celé dni?" Zaujímal som sa o ňu.

,,Čokoľvek, napríklad čítam noviny... knihy a iné veci," odpovedala a snažila sa očistiť si špinavú jazdeckú čižmu.

Usmial som sa. Už osedlaného Diabla som vyviedol z boxu. ,,A aké knihy rada čítaš?"

,,Všetky, páči sa mi najmä Anglická literatúra, ale mám rada všetky. Najradšej mám Williama Shakespeara a zo Španielska Miguela de Cervantes. Som na klasiku," odpovedala a vysadla na koňa.

,,Kam pôjdeme? Či sa len prejdeme?" Opýtal som sa.

,,Neviem, máš nejaké obľúbené miesto?" opýtala sa so záujmom.

,,Ani nie. Mám tu rád všetko. Čo ty?"

,,Smiem sa ťa niečo spýtať? Pokladáš moju najlepšiu kamarátka za nezaujímavú?" opýtala sa.

,,Emu?" Opýtal som sa. ,,Prečo sa na to pýtaš?"

,,Prečo? Je to moja najlepšia kamarátka! A čítam NO-VI-NY," odpovedala mi zamračene.

,,Je veľmi milá ale... Neviem nezaujala ma." Pokrčil som plecami. Nebudem jej predsa klamať.

,,Nezaujala? Veď od začiatku si sa motal okolo nej!" povedala nahnevane.

,,Prepáč, ale na to si veľmi nespomínam. Mrzí ma ak jej ten rozhovor do RoyalNews nejak ublížil." Kráčal som s Diablom vedľa nej.

,,Bol si veľmi priamy," povedala mi do očí. ,,A ja som pôvabná!? Ja!?"

Zarazene som na ňu pozeral. ,,Si. Povedal som niečo zle? Mal to byť kompliment."

,,Ja som všetko len nie pôvabná. Ver mi," povedala mi skleslo.

,,Ak nie si pôvabná ja som slepý." Povedal som jej s úplne vážnou tvárou.

,,Nie som" povedala smutne. ,,Som iba astronómka. Kým som sem neprišla nevedela som čo je to láska. Alebo súcit. Ostatné to vedeli," stiekla jej po líci slza. Rýchlo si ju utrela.

,,Človeka robí pôvabným to čo vie? Ja som si vždy myslel, že to KÝM je." Usmial som sa. ,,Teraz sa veľmi podceňuješ."

Smutne som sa usmiala. ,,Nepodceňujem, hovorím pravdu. Je to zložité. Nemám nič z toho čo Veronika. Som to proste iba ja. Obyčajné dievča."

,,Možno práve to sa mi na tebe páči. Že nie si Veronika. Popravde sa v poslednom čase toľko nevídame." Okomentoval som je poznámku.

,,Naozaj? A prečo?" opýtala sa zvedavo a pozrela mu do očí.

,,Neviem. Od vyradovania sme sa nestretli. Nemáme sa nejak o čom rozprávať." Pokračil som plecami.

,,To je mi ľúto," povedala úprimne. ,,Ako sa vlastne máš? Musí to byť pre teba ťažké už sme tu iba štyri," opýtala sa zo súcitom.

,,Snažím sa na to nemyslieť. Nie je to teraz tak zlé až na drobné... Dobre, je to ťažké od kedy Lea zmizla, ale myslím, že svet sa nezrúti." Pozrel som jej do očí. Bolo príjemné len tak jazdiť a rozprávať sa.

,,Viem si predstaviť. A ako sa má tvoja sestra?" zaujímala sa o ňu.

Zasmial som sa. ,,Stále niekde behá a myslím, že niečo rieši s Enriquom. Už viackrát som ich videl rozprávať sa."

Uškrnula sa. ,,A nebudete náhodou s Enriquem rodina?" doberala si ma pobavene.

,,To je vo hviezdach. To mi musíš povedať ty." Uškrnul som sa. ,,Myslím, že nie je náhodna, že tu zostal. Princa by asi nezabudli." Dodal som. ,,A ty ako? Nemal by som ti so Sious vybaviť stretnutie? Nenudíš sa?"

Zasmiala sa. ,,Hmm, tuším to bude zaujímavé. Stretnem sa s ňou rada, je to veľmi milé dievčatá. A ak sa nudím tak sa učím," znovu sa zasmiala.

,,A smiem vedieť čo?" Zaujímal som sa.

,,Druhú svetovú vojnu, akosi ma začala zaujímať čím ďalej tým viac. O hviezdach viem všetko ale o 2 svetovej ani nie," povedala s iskrami v očiach.

,,Vojna? Tak to by ma ani vo sne nenapadlo. A čo zaujímavé si sa dozvedela? Ja lepšie ovládam prvú." Tento rozhovor ma vážne zaujal.

,,Fascinuje ma Tretia ríša, rozmýšľala som, že po Selekcii by som tam šla na výlet," povedala mi úprimne. ,,Čo sa týka prvej svetovej vojny, aj tá je zaujímavá," uznala.

Prikývol som. ,,Určite by to bola zaujímavá skúsenosť, no musím zvážiť či ťa pustím." Mierne som sa usmial.

,,Po Selekcii, už budem môcť ísť kam chcem, nie?" opýtala sa ma nevinne. ,,Moja sestra bude celá šťastná keď sa vrátim. Každý deň mi posiela listy..."

,,Uvidíme." Mierne som sa zasmial a popohnal Diabla, čím som získal trochu náskok.

,,Som rada, že si úprimný. Aj čo sa týka súťažiacich a najmä teba," uznala a tiež popohnala svojho koňa do klusu.

Usmiala som sa. Potešilo ma čo povedala, no nevedel som ako na to reagovať. ,,Asi by som mal výčitky svedomia keby som nebol úprimný. A to fakt riskovať nechcem. Ďakujem za príjemnú jazdu slečna." Pozrel som na ňu a mierne sa uklonil.

,,Aj ja," tiež sa mierne uklonila a milo sa usmiala. ,,Čoskoro sa opäť stretnuteme," povedala veselo a popohnala koňa rýchlejšie.
Ešte som jej zamával a obrátil koňa.

StaniUrb + súťažiace