Francúzska selekcia

Izby

Veronique sedela na svojej posteli so zamysleným výrazom. Úplne zaujatá vlastnými myšlienkami sa hrala s prameňmi vlasov okolo jej tváre. Na posteli pred ňou ležala kniha, ktorú chcela dočítať, no v posledné dni jej nebolo dobre. S nádychom uťala čierne myšlienky, vzala do rúk ten poklad a usilovne sa venovala riadkom zatiaľ čo Veronika kráčala k izbe, ktorá mala patriť Felicity. Vošla dnu no na jej prekvapenie tam Felicity nebola. Všimla si však Veronique sediacu na posteli ako niečo číta. 
Veronique sa ocitla v rozpakoch, keďže Veroniku vôbec nepoznala. Stretávala ju v salónoch a na chodbách, ale väčšinou si len vymenili pozdravy. Nesmelo sa usmiala a uklonila hlavou. ,,Výsosť.'' Oslovila ju.

,,Ahoj Veronique.'' Milo sa na ňu usmiala Veronika. ,,Nevidela si Felicity? Potrebovala by som s ňou niečo prebrať.'' Opýtala sa rýchlo.

Jej úsmev Veronique trochu vykoľajil, no opätovala ho. ,,Pred desiatimi minútami niekam odišla. Hádam sa čoskoro vráti." Odpovedala. Poposadla si na posteli a odvrátila zrak.

,,Hmm. Počkám na ňu ak ti to nebude vadiť.'' Pokračovala Veronika ďalej. Nechcelo sa jej ju zháňať zas úplne všade. Posadila sa a pozrela na Veronique. Nakoniec preťala ticho.,,Čo čítaš?'' Ukázala na knihu.

Véronique sa vrátila do reality, kývla hlavou. ,,Samozrejme." Nechcela ju predsa vyháňať z izby. Trochu sa usmiala. ,,No... snažím sa odohnať realitu, tak sa učím čítať. Podľa knihovníčky je to román. Mám rada príbehy o láske." Odpovedala potichu. Trochu nervózna sa nadýchla. "Moc mi to nejde, ale nevzdávam sa nádeje, že budem vedieť čítať aj písať."

,,Chceš s tým pomôcť?'' Spýtala sa Veronika.

Zrazu do izby vletela, ako namydlený blesk Felicity. Zabuchla za sebou dvere a hodila sa na posteľ s rozčúleným výrazom. Po chvíli sa spamätala a pozdravila obe dievčatá. "Ahojte!" Usmiala sa na Veroniku a pozrela na tichú Véronique. ,,Už si sa začala baliť?" Rypla do nej pohŕdavo.

Véronique konečne chcela odpovedať Veronike, ktorá si u nej získala nejaké sympatie milým správaním, no prerušil ju buchot a slová jej spolubývajúcej, ktoré ju zasiahli. Ušiel jej povzdych. "E-Ešte... nie." Vydýchla.

,,Ahoj.'' Pozdravila Felicity nechápavo Veronika. ,,Prečo by sa mala baliť?''

Véronique sklopila pohľad k zemi. Vedela, že ňou Felicity pohŕda, ale netušila, že sa to takto nebojí dať najavo. S výdychom sa postavila, odložila svoju obľúbenú knihu do poličky a posadil sa na zem za posteľ. Odmietla sa zaoberať depresívnymi myšlienkami, tak si vytiahla z tašky lieky a vzala ich.

Felicity si odfrkla. Pozrela sa najprv na Véronique a potom na Veroniku. ,,Pretože pri najbližšom vyraďovaní pôjde domov, nie je to jasné?'' Sykla s prekrútením očí arogantne. Potom si už so svojím typickým úsmevom sadla na posteľ vedľa Veroniky a priateľsky sa ozvala, nevenujúc Véronique pozornosť. ,,Čo si potrebovala?'' Opýtala sa.

,,Felicity. Nechcem byť zlá, no ako to môžeš vedieť?'' Trošku sa na ňu zamračila. ,,Čo ak si nakoniec vyberie ju?''

Felicity sa sucho  zasmiala a neveriacky sa pozrela na Veroniku. "Ty si myslíš, že Edmund dá prednosť nejakej sedmičke, ktorá nevie čítať a písať predo mnou, alebo tebou? Sme oveľa lepšie ako tá chuderka." Ozvala sa a prehrabla si hnedé vlasy.

,,Ja neviem. A práve v tom je ten problém.'' Povzdychne si Veronika. ,,Vie to.''

Felicity nadvihla obočie. Postavila sa z postele. ,,O čom hovoríš?'' Opýtala sa zmätene. ,,Nebuď taká skleslá. Svet sa nezrúti.'' Ozvala sa priateľsky. Podišla k stolu, naliala si vodu a napila sa.

,,No ON to vie. Prišiel na to.'' Odpovedala jej Veronika. ,,Vie o selekcii.'' Pošepká.

Felicity sa oprela  o stôl. ,,Och, aha. Princ si spomenul? Ale to je dobre, nie?'' Položila otázku znovu.

,,No. Ako v čom. Tak trochu sme sa pohádali.'' Nakoniec priznala s povzdychom.

,,Bolo to moc zlé?'' Vyzvedala priateľsky Felicity a posadila sa k nej so smutným úsmevom.

,,Nakoniec som ho naštvane nechala v mojej mojej izbe.'' Uchechtla sa nešťastne.

,,Tak to bola búrlivá reakcia.'' Neveselo sa zasmiala Felicity. ,,Aspoň si bude pamätať, že si žena činu. Buď pokojná, Veronika.'' Upokojovala svoju priateľku.
,,Ak dovolíš, potrebujem ešte pracovať. Potom sa prejdeme.'' Žmurkla na ňu. Vykročila von z izby a milo sa na ňu usmiala.

,,Tak sa potom ešte stretneme.'' Povedala Veronika a hodila sa chrbtom na posteľ neuvedomujúc si, že toto nie je jej izba.

Veronique sa postavila zo zeme. ,,Ste v poriadku, výsosť?'' Opýtala sa potichu Veroniky. Keď lieky zabrali bola pokojnejšia.

,,Och ale iste.'' Rýhlo sa posadila Veronika.

,,Miluješ princa?'' Nahodila Veronique otvorený rozhovor. S nádychom sa jej pozrela do očí.

Veronika začala premýšľať. ,,Áno.'' Povedala po chvíli.

Veronique sa posadila na posteľ. Poposadla si a oprela sa chrbtom o čelo postele. Pritiahla si kolená k hrudi. ,,A miluje on Teba?'' Opýtala sa znovu zvedavo.

,,To by musel povedať on.'' Pozrela sa na ňu Veronika a usmiala sa.

Veronique jej úsmev opätovala. ,,Ak Ťa miluje, mali by ste byť spolu.'' Pošepkala a položila si čelo na kolená.

,,Ale čo ak ma nemiluje. Čo potom?''

,,Tak... by on mal byť s tou, ktorú miluje a ty by si si mala nájsť osobu, ktorú by si dokázala milovať.'' Dvihla pohľad. ,,Neviem. Láska je oveľa zložitejšia ako je to písané v rozprávkach.'' Dokončila a otvorila svoj rozčítaný román.

,,Nechceš pomôcť?'' Kývla Veronika hlavou ku knihe, ktorú držala Veronique v rukách.

Tá sa na ňu neisto pozrela. ,,No... ja... neviem.'' Posunula sa na posteli a položila pred seba knihu. ,,Snažím sa. Ale niektoré slová aj tak neviem prečítať.''

,,Napríklad ktoré?'' Pozrela do knížky Veronika.

Veronique jej prstom začala ukazovať zopár dlhých slov. Potom ich skúšala opakovať. Po chvíli už prečítala jeden odstavec.

,,No vidíš ako ti to ide.'' Pousmiala sa Veronika. ,,No a teraz skús prečítať toto slovo.'' Ukázal na prvé slovo v ďalšom odstavci.

Hnedovláska si zastrčila prameň vlasov za ucho a pokračovala v čítaní slov, ktoré jej Veronika ukazovala. Po chvíli vydýchla. ,,Asi si pôjdem oddýchnuť.'' Ozvala sa. Odložila knihu a objala ju. ,,Ďakujem.''

Veronika sa na ňu len usmiala. ,,Nemáš za čo. Aj nabudúce.'' Zasmiala sa. ,,Ak chceš môžeme sa potom dohodnúť na ďalšiu hodinu.'' Mrkla na ňu a postavila sa. ,,Maj sa.'' Podišla k dverám a nakoniec za sebou zavrela dvere.

,,Budem len rada.'' Dokončila s úsmevom Veronique a vybrala sa na balkón nadýchať sa čersvého vzduchu.

StaniUrb, Baba-Snov a súťažiace