Francúzska selekcia

Jazda na koňoch (pre začiatočníkov)

Čakal som pred stajňami ako sme sa dohodli. Bol teplý slnečný deň a vietor jemne povieval. Ideálny čas na prechádzku na koňoch.

Trochu nervózne mi zakývala. Mierne sa uklonila. ,,Dobrý... nemôžeme si tykať?"

Zarazene som sa na ňu pozrel. ,,Dobrý deň slečna. Samozrejme." Odvetil som. ,,Načo ti je ale ten batoh?"

Zasmiala sa. ,,Vieš som trošku nemehlo a prvá pomoc sa hodí vždy. Obväzy dezinfekcia a tak." Napravila si cop, ktorý jej trochu padal.

Tiež som sa zasmial. ,,Dobre, ale aj tak dúfam, že to nebudeme musieť použiť."

,,Dúfam aj ja." Usmiala sa. Pozrela na mňa no rýchlo odvrátila pohľad. ,,Tak, ako začneme? Nikdy som na koňovi nesedela."

,,Tak, asi ako prvé ich osedláme." Usmial som sa. ,,Hovorila si, že sa ti páčila Fyxzy?" Vošiel som dnu a poprosil stajníka, aby ju osedlal. Ja som vliezol do boxu k Felixovi.

,,Áno." Usmiala sa a nasledovala ma do stajne a čakala, kým ju stajník osedlá.

Vyviedol som Felixa a vzal aj Fyxzy. ,,Najprv ju skús len pohladiť musí ti začať veriť. Potom skúsiš vysadnúť." Poradil som jej. ,,Ak to pôjde dobre, dneska by sme sa už mohli trochu poprechádzať." Usmial som sa.

,,To by bolo úžasné." Nadchla sa a podišla ku kobyle. Mala pred ňou rešpekt. Jemne a opatrne sa s rukou priblížila k Fyxzy a opatrne ju pohladkala. ,,Myslím že sa jej páčim." Zasmiala sa, keď kobyla ťukla nosom do jej ruky.

Usmial som sa. ,,Naozaj si si vybrala dobre. Vidno, že sa jej páčiš."

,,To som rada. Aspoň niekto ma má rád." Povedala a ďalej sa nechala unášať tým úžasným stvorením.

,,Chceš aby som ti pomohol, alebo skúsiš vysadnúť sama?" Opýtal som sa a tiež pohladil Felixa.

,,Skúsim to sama." Povedala a snažila sa vysadnúť. Nohu dala do výšky svojej brady a musela a pevne držať, aby nestratila rovnováhu. Chytila sa sedla a vyšvihla sa doň. ,,Wow, to je výška." Hladela na mňa z výšky a celý čas sa usmievala.

,,Tak, toto som nečakal. Nemyslel som, že to bude s tebou také ľahké. Ako vidím si prirodzený talent." Komentoval som a tiež vysadol na Felixa.

,,Predtým som mala takú prácu, kde som musela byť obratná. Bez toho by som to nedala." Priznala sa a keď sa kobyla začala pomaly hýbať, začala mierne panikáriť. ,,A čo teraz?"

,,Hlavne buď pokojná. Vystri sa, nohy do strmenov a chyť opraty." Pokračoval som. Urobila presne to, čo som hovoril a čakala na ďalšie pokyny.

,,No, a teraz skús chôdzu." Začal som chodiť okolo nej, aby presne videla ako to má urobiť.

Snažila sa ma napodobniť, ale vôbec jej to nešlo. Kobyla ju nepočúvala. Keď to skúšala piaty krát, konečne sa pohla a Lea sa víťazoslávne usmiala. ,,Myslím, že mi to pomaly začína ísť."

Zasmial som sa nad jej pokusmi. ,,Je to super." Pochválil som ju.

,,Pôjdeme sa prejsť?" Opýtala sa nedočkavo.

Prikývol som. ,,Môžeme. Kam chceš ísť?"

,,Môžme do lesa. Bude tam príjemný chládok."

Pomaly som sa pohol k lesu, no potom som zastal. ,,A čo tak ísť na lúku? Je to len chvíľu cesty od paláca. Zvykol som tam chodievať so sestrou." Navrhol som.

,,Môže byť." Usmiala sa a neohrabane otočila koňa. ,,Som rada, že nám to dnes vyšlo."

Predbehol som ju. ,,Dúfam, že ma nenechaš čakať." Zasmial som sa. Pri bráne nás bezproblémov pustili. ,,Tak, ako sa ti jazdenie zatiaľ páči?" Opýtal som sa.

,,Je to úžasné, konečne som vyššia." Zasmiala sa a užívala si ten výhľad. ,,A chcem sa ti ospravedlniť za Josha... on... je proste sukničkár a nikdy sa nezmení aj keď má tehotnú manželku..." Povedala smutne. ,,Myslela som, že ma pošleš domov."

,,Pre tú vec s Veronikou? Vážne?" Pokrútil som hlavou. ,,Takto. Mne to reputáciu nepokazí. A všetci čo tam boli vedia, že sa nič nestalo." Mykol som plecom. ,,Mali vypité."

,,Ale aj tak... ľudí vonku nezaujíma to, čo sa naozaj stalo, ale čo sa píše v novinách..." Pozerala do zeme. ,,Ale som veľmi rada, že som tu." Pozrela na mňa a mierne sa začervenala.

Tiež som sa usmial. ,,Budeme sa len prechádzať?" Opýtal som sa.

,,Môžeme sa skúsiť až prebehnúť." Povedala veselo a trochu popohnala koňa a predbehla ma.

Uznanlivo som prikývol. ,,Čím to je, že si taká dobrá?"

,,Snažila som sa." Otočila sa na mňa a ukázala mi jazyk, lenže sa šmykla a spadla z koňa. ,,Žijeeem." Zakričala a rýchlo vstala, akoby sa nič nestalo.

Zosadol som a podišiel k nej. ,,Vyťahovať sa navypláca." Povedal som. ,,Si v poriadku?"

,,Áno som." Pošúchala si zadok a zahľadela sa na mňa. /Teraz alebo nikdy!/ ,,Vieš, vždy som si myslela, že zamilovať sa do teba bude tá najhoršia chyba v živote. Ale teraz som rada, že sa mi to stalo." Priblížila sa ku mne a pobozkala ma na pery. Potom sa zvrtla a vyskočila na koňa. ,,Posledný je zhnitý pukanec!" Zakričala na mňa a cválala ako o život. /Snažila som sa ho striasť. Keď som bola v nedohľade, vošla som do menšieho lesa. Vytiahla som z batohu nôž a trochu si zakrvavila oblečenie. Potom si vyzliekla čiernu bundu a hodila ju do neďalekého potoka spolu s batohom, v ktorom som mala doklady. Utekala som strašne rýchlo, aby ma nenašli. Všetko som nechala v paláci, aby to vyzerala ako nehoda. Jediné, čo som si chcela zobrať bol zošit, ktorý som mala celý pokreslený princovými portrétmi, ktoré som často kreslila nevedome. Bohužiaľ som ho zabudla na posteli. Koňa som nechala pri potoku, aby to vyzeralo, že som z neho spadla.../

Mierne šokovaný som tam chvíľu stál. Hneď na to som vysadol na Felixa a uháňal za ňou. Po chvíli som medzi stromami zahliadol Fyxzy. ,,Predsalen ma čakáš?" Opýtal som sa, no keď som podišiel bližšie uvedomil som si, že tam nie je. Zoskočil som z koňa a pribehol k potoku.

StaniUrb + súťažiace