Francúzska selekcia

Žanet znovu na scéne

Sedela som v kresle a kým som čakala na posledné tri súťažiace, ktoré zostali v selekcii čítala som si RoyalNews. Našťastie členky kráľovskej rodiny mali dnes iné problémy a tak sme mali dámsky salón pre seba.

Veronika Ellison Riqueza vošla do dámskeho salóna a posadila sa do kresla. Tiež si zobrala časopis a čítala si kým čakala na ostatné súťažiace.

Véronique Landau vstúpila do salóna s jemným úsmevom na perách. Čierne vlasy jej spadali na plecia keď sa mierne uklonila a posadila do najbližšieho kresla. Venovala hrejivý úsmev Veronike a s nádychom sa začítala do románu.

Slečna Riqueza zodvihla hlavu aby videla kto prišiel, tiež sa na ňu usmiala a odložila časopis. So záujmom sa na mňa pozrela keď som začala hovoriť.

Usmiala som sa. ,,Dobrý deň dámy. Slečna Lannour sa asi trochu opozdila. Chvíľku na ňu ešte počkáme a môžeme začať." Pozdravila som ich a odložila časopis nabok.

Véronique si s úsmevom čítala napínavú časť knihy. V jej očiach boli iskričky radosti. Odkedy sa naučila čítať z nej bola vášnivá knihomoľka. Povzdychla si a pozrela po ostatných s nadvihnutým obočím.

Slečna Lannour po chvíli vbehla do dámskeho salónu úplne zadýchaná.
,,Dobrý deň, prepáčte, že meškám mrzí ma to," ospravedlnila sa a snažila sa popadnúť dych.

,,To je v poriadku slečna. Nie sme tu ešte dlho." Usmiala som sa na ňu a pokynula k sedačke vedľa. ,,Prosím, sadnite si."

Slečna Landau dvihla hlavu od knihy v momente keď Sophie vbehla dnu. Naďalej sa usmievala, pohodlne usadená v kresle. Zatvorila dočítanú knihu a pozrela sa na mňa v očakávaní, čo sa bude diať.

Slečna sa posadila na gauč. Tiež sa na mňa zvedavo pozrela a naklonila hlavu na stranu.

,,Tak na začiatok." Začala som hovoriť. ,,Ako ste si už asi všimli slečna White tu už s nami nie je. Oficiálne vám oznamujem, že palác opustila a v selekcii ste už len tri. Preto som vás sem zavolala. Potrebujem sa s vami porozprávať. Neviem či všetky úplne rozumiete ako je táto udalosť, situácia dôležitá pre celú našu krajinu a jej budúce fungovanie." Premerala som si ich pohľadom. Každá z nich bola úplne iná. Boli medzi nimi až priepastné rozdiely.

Slečna Landau hneď zvraštila obočie. Zhlboka sa nadýchla. Na chvíľu jej úsmev povädol. Keď sa upokojila, znovu sa začala usmievať. Na moment sa mi pozrela do očí. Potom na Veroniku a Sophie, zvedavá ako budú reagovať. ,,O čom konkrétne sa s nami potrebujete porozprávať, madam?" Opýtala sa opatrne. Postavila sa, pootvárala okná a vpustila dnu čerstvý vzduch.

Slečna Lannour sa zamračila rovnako ako Veronique. Jemne prikývla hlavou a na tvári sa jej pohrával príjemný úsmev.

,,Hlavne ma zaujíma váš názor. Ako vnímate to čo sa tu deje. Taktiež by som rada poznala váš názor na princa. Trochu viac do hĺbky. Chcela by som príjemný rozhovor kde si každá môžeme povedať svoj názor lebo teraz to už nie je len hra. Vážne ide o veľa a chcem aby to každá z vás pochopila. Teraz už nie ste jedna z dvadsiatich dievčat, ktorá má len malú šancu, že zaujeme miesto budúcej princeznej a kráľovnej. Ste vo finálnom výbere a všetko čo urobíte či poviete môže mať vážny dopad na budúcnosť ľudí, nie len vo vašom okolí." Povedala som vážne. ,,Musíte byť na to naozaj pripravené v hĺbke duše." Doplnila som a trochu sa už obávala či som to neprehnala. Zaujímali ma ich reakcie.

Slečna Lannour s vystretým chrbtom sedela. Pousmiala sa. ,,Takže to máme povedať nahlas? Tu?" opýtala sa vážne a zo šiat si zmietla smietku.

Už som len mierne prikývla a sledovala ich reakcie.

Po mojich slovách Véronique zamrzla. Položila román na najbližší stolík, chrbtom sa pohodlne oprela a obzrela sa po dievčatách. Pozrela sa na šaty a vysoké topánky, ktoré by si predtým asi nikdy neobliekla a knihu, ktorú čítala. Prehovorila ako prvá. ,,Selekcia ma zmenila od základov. Hoci niekde vo vnútri ešte som to dievča zo siedmej kasty, ktoré sa tu cítilo ako čierna ovečka... cítim, že som viac zapadla. Keď som sa hlásila, mojím cieľom bolo získať vyššiu kastu a vynadať princovi za to, že nevníma ako šestky, sedmičky a osmičky trpia. Potom som ho však spoznala. Bol úplne iný ako som si myslela." Čiernovlasá dievčina sa hrala zo záhybom šiat a sústredila sa na dýchanie. ,,No a teraz... neviem, aké sú jeho city ku mne alebo k vám." Pozrela úsmevne na svoje kamarátky. ,,Ale ja ho ľúbim... ako priateľa... akoby mi bol bratom ale najmä mi záleží na francúzskom ľude. Preto chcem aby si Edmund vybral tú z nás, s ktorou dokáže vládnuť spravodlivo a zmeniť situáciou sirôt a nižších kást." Povzdychla si, nasucho prehltla a pozrela sa na mňa. Zavrela oči a čakala, čo vylejú zo svojich sŕdc ostatné súťažiace.