Francúzska selekcia

Šerm

Vyobliekaný v bielej naškrobenej košeli, čiernych kožených nohaviciach a vysokých čižmách s nosom nahor a kordom za opaskom som zaklopal na Sophiene dvere. Trochu pochybujem o Viktorynom vkuse, keďže ma prehovorila ešte aj na zdobený klobúk s pero. Musím vyzerať hrozne komicky.

Sophie otvorila dvere a zmätene sa na mňa pozrela. Mala obyčajné čierne rifle, voľné modré tričko, spod ktorého jej presvitala športová podprsenka. Vlasy mala zopnuté v jednoduchom cope. Prezrela si ma s obočím do hora. ,,Prečo si mi nepovedal, že je karneval?" opýtala sa ma a začala sa schuti smiať.

Pokrútil som hlavou. Veľmi ma to nerozhodilo keďže na niečo podobné som bol pripravený od chvíle čo som sa prvý krát pozrel do zrkadla. ,,Ďakujem, že si takýmto zaujímavým spôsobom okomentovala môj vzhľad." Usmial som sa, zložil si klobúk a mierne sa jej uklonil. ,,Ak to tu so mnou ešte chvíľu vydržíš možno sa aj toho karnevalu dočkáš. Ja som sa zase nevedel dočkať chvíľe keď ťa znovu uvidím," povedal som. ,,Mám trochu staromódnu komornú."

Znovu sa na mňa pozrela a kútiky sa kej okamžite zdvihli. Chytila sa za brucho. ,,Prepáč, toto je fakt moc," prehla sa v bok a utierala si slzy smiechu. ,,Milujem tvoju komornú!"

,,Raz vás určite zoznámim. Rozumeli by ste si, no teraz mám na práci niečo iné. Poď ideme. Musíme ti vybrať nejaký pekný kord a prevetrať moje schopnosti." Uškrnul som sa a ponúkol jej rameno. Vážne musím prejsť v tomto celým palácom? Z tej predstavy som až zaplakal a dúfal, že v tomto čase nebude v okolí priveľa ľudí. ,,Mimochodom, vôbec nechápem čo takéto oblečenie vôbec robí v mojom šatníku. Vôbec sa nehodí k mojej osobnosti."

,,Tak fajn. Ale asi sa pocikám od smiechu!" prekrížila si nohy a postavila sa. Prijala moje rameno a potom ho pustila. ,,Zabudni. Nenechám ťa, aby si ma takto strápnil. Idem prvá. Ty choď za mnou," povedala a išla prvá.

,,Veď ani nevieš kam ideme." Pripomenul som jej a s hundraním ju nasledoval. Dobrý bože, ako toto na mňa navliekli?

,,To je jedno," zašepkala. ,,S tebou ja nejdem!"

,,Tak ďakujem pekne." Zotrel som si neexistujúcu slzu. ,,Asi si idem nájsť niekoho komu nebude vadiť, ako vyzerám." Zastal som. ,,Iba, že by si svoje rozhodnutie prehodnotila." Čakal som na jej odpoveď.

Na oko sa zamyslela a prišla ku mne bližšie. Tvárila sa, že ma idem pobozkať, ale druhou rukou mi dala klobúk do očí a nahlas sa zasmiala. ,,Tak poď princiatko."

Urazene som si napravil klobúk a predbehol ju. Chvíľu som kráčal po chodbe, zbehol som po schodoch a v chodbe na prízemí jej otvoril dvere. ,,Vytaj v mojej šermiarskej sále... salóne... sieni... jednoducho neviem čo to je." Zasmial som sa. Obrovské okná osvetľovali priestrannú miestnosť a slnko sa odrážalo od čepelí vyleštených kordov na stojane.

Nemo otvárala ústa. ,,Wow, úžasné... milujem to tu!" zahrkútala sladko. ,,Kde sú kordy!?" zapišťala nadšene.

Pokynul som k nim rukou. Mal som tu aj pár mečov a jeden nepoužívaný luk. Pre dobrý dojem v rohu stálo ťažké zdobené brnenie. Zložil som si klobúk a položil ho na rytierovu helmu.

Zvedavo si prezerala kordy. Oči jej divoko iskrili. ,,Takže... ktorý si môžem vziať...?" v rohu zbadala luk. Šialene sa k nemu rozbehla. ,,Aha! Luk!"

Zasmial som sa nad jej nadšením. ,,Luk som síce netestoval, ale kordy sú všetky naleštené a pripravené na súboj. Môžeš si vybrať."

Zobrala si jeden z kordov. ,,Tento je fajn. Je mi akurát."

Prikývol som a vytiahol svoj. ,,Už dlhšie som nešermoval. Vlastne od kedy začala selekcia." Prehodil som si ho z ruky do ruky a späť. ,,Ako si na tom ty?"