Teenage love H.S

37. kapitola

Nasledujúce ráno som sa vďaka Harrymu cítila oveľa lepšie a chystala som sa ísť do školy, no mama mi to zatrhla, ale nakoniec pristúpila na kompromis a dovolila mi ísť zajtra do školy. Je pravda, že nemám rada školu, no nechcem veľa vymeškať a navyše aspoň znovu uvidím Harryho. Myslím, že včera na tom útese sme sa o niečo viac zblížili. Harry mi povedal další kúsok zo svojho detstva, čo ma naozaj prekvapilo.

Hlavu mám plnú Harryho a nemôžem na neho prestať myslieť. Asi to znie ako klišé, ale je to tak a mňa to naozaj desí. Zatiaľ neviem povedať, čo presne k nemu cítim no viem , že to nieje len pobláznenie, práve naopak. A preto ma užiera, že neviem, či ku mne Harry niečo cíti alebo ma považuje len za povyrazenie, či kamarátku.

Z môjho premýšľania ma vyrušil mobil, ktorý zavibroval a na obrazovke svietilo Zaynovo meno. Pousmiala som sa nad tým, že si na mňa spomenul a do ruky som vzala telefón.

Z: Ahoj Mary, keďže sa ty neunúvaš ozvať sa mi, tak to robím ja a dnes o štvrtej po teba prídem a všetko mi vysvetlíš.

Cítila som menší pocit viny, že som sa mu neozvala, ale vzhľadom na to, čo sa stalo, to je pochopiteľné, však ?

R: Prepáč Zee, večer ti to vysvetlím.

Neviem či mu mám povedať pravdu, prečo nechodím do školy. Zayna mám naozaj rada, ale neviem, či chcem aby vedel čo sa stalo.

***

"Ahoj Mary." Zayn ma vtiahol do medvedieho objatia, ktoré som mu opätovala, a potom sme obaja nasadli do jeho auta.

"Kam ideme ?" Opýtala som sa ho po pár minútach ticha. Zayn na chvíľu odvrátil svoj pohľad od cesty a pozrel sa na mňa.

"Je to niečo ako reštika." Odpovedal a ja som sa zamyslela. Harry mi spomínal, že dnes ide s kamarátmi vonku, takže je možné, že tam bude aj on.

"Bude tam aj Harry?"

"No, bude tam on, Niall, Louis a Liam. Vadí ti to? Ak chceš môžeme ísť niekam inam." Povedal, no ja som zakrútila hlavou. Všetkých mám celkom rada a dá sa s nimi v pohode porozprávať a Niall s Louim ma vždy rozosmejú.

"Nie, v pohode tam môžeme ísť." Zayn prikývol a o chvíľu sme už stáli pred vchodom do reštaurácie.

Zayn vystúpil von a svoju ruku položil okolo mojich ramien, čo ma prekvapilo, ale neprekážalo mi to, takže som to nechala tak.

Keď sme vošli dnu, tak sa môj zrak ihneď premiestnil na partiu chalanov, ktorý na nás zozadu mávali.

"Že ste sa aj uráčili dôjsť." Povedal Louis a zasmial sa. Všetkých som pozdravila a sadla si na kraj boxu a hneď vedľa mňa si sadol Zayn. Harry sedel oproti mne a keď sa naše oči stretli, venoval mi malý úsmev, ktorý som mu opätovala.

"Takže Rose. Prečo nechodíš do školy? Vyzeráš v pohode." Opýtal sa ma Zayn, keď sme si všetci objednali a každý sa pustil do svojej debaty, takže nám dvom nevenovali pozornosť.

"Ja-  Ehm Theo bol chorý a mama bola preč, takže som sa o neho musela postarať. Preto som sa ti neozývala. Ale zajtra už idem do školy. " Váhala som, či mu povedať pravdu, no radšej tomu dám  čas. Možno mu to neskôr poviem, ale zatiaľ na to niesom pripravená.

"Mala si ma zavolať. S deťmi mám dobré skúsenosti."

"Dobre vedieť." Zasmiala som sa a Zayn sa ku mne po chvíli pridal. Cítila som na sebe pár zelených očí a hlavu som otočila k Harrymu, ktorý sa na nás mračil a keby pohľad dokázal zabíjať, Zayn by dávno ležal na zemi.