Teenage love H.S

33. kapitola

Cez noc som toho znova veľa nenaspala, pretože som myslela na včerajšok. Harry odišiel niečo po ôsmej. Odhalil mi ďalšie veci z jeho minulosti, ktoré síce neboli tak podstatné, ale som rada za každú novú informáciu o ňom a za každý moment, kedy mi dovolí dostať sa k nemu bližšie.

Neviem, ako to teraz medzi nami je, no nebudem si ďalej klamať a priznám si, že by som možno chcela aby Harry nebol len kamarát. A o to viac ma štve, že neviem ako to chce Harry, ale nemyslím si, že chlapec ako Harry, by chcel dlhodobý vzťah, čo mi je síce ľúto, ale držať ďalej sa od neho nebudem, keďže by to obom len ubližovalo. Rozhodla som sa, že to zatiaľ nechám tak a nebudem sa v tom babrať, pretože o Harryho nechcem prísť. Taktiež neviem, čo presne k Harrymu cítim, no viem, že to každou chvíľou s ním silnie.

***

"Dnes ideme von a nie neberiem ako odpoveď." Povedala mi Cassidy, keď sme kráčali na ďalšiu hodinu. Chcela som sa z toho nejako vyhovoriť, pretože sa mi dnes nikam ísť nechcelo. No keď som utvorila ústa v stahe niečo povedať, tak sa na mňa Cassidy pozrela varovným pohľadom, ktorý som dobre poznala, takže som radšej ostala ticho.

Keď sme vošli do triedy, tak sa na mňa zozadu vyškieral Zayn, ktorý mal na sebe perfektne padnúce čierne džínsy, biele tričko a rifľovú bundu. Vlasy mal nagélované a na perách mu pohrával jeho typický šibalský úškrn.

"Ahoj Marie." Pozdravil ma a potom zrakom padol na dievča vedľa mňa.

"A ty budeš..." Vetu nechal doznieť do neznáma, pretože zrejme nevedel meno mojej kamarátky. Cassidy sa na neho zamračila, nevrlo mu povedala svoje meno a odišla k inej lavice. Ako vidím, vážne k nim nemá veľmi dobrý vzťah.

"Čím som ju naštval ?" Opýtal sa ma zmätene. So smiechom som nad ním pokrútila hlavou.

"O týždeň robím u mňa doma párty a ty si samozrejme pozvaná, Marie. A môžeš vziať aj tú svoju kamarátku." Povedal už s úsmevom na tvári.

"Noo ešte sa rozhodnem." Povedala som, venovala mu šibalský úškrn  a odišla si sadnúť do lavice ku Cassidy, ktorá bola celú hodinu ticho.

Po skončení hodiny, sme sa rozišli do jedálne, no Cassidy povedala, že nieje hladná, takže si  pôjde do knižnice vyhľadať nejaké veci na referát. Prikývla som a sama sa rozišla do jedálne a rozmýšľala, kam si asi tak mám sadnúť.

Z diaľky na mňa začal mávať Louis a rukou naznačil, aby som prišla k nim. Neváhala som a rozišla sa k ich stolu. Nanešťastie pri Harrym sedela aj Nicole, ktorá sa na mňa pozrela povýšeneckým pohľadom a viac sa natlačila na Harryho.

Na všetkých som sa usmiala a sadla si medzi Zayna a Nialla.

"Počul som, že prídeš na Zaynovu párty a musím ti povedať Rosemary, že kurva nebudeš ľutovať. Naše párty sú nezabudnuteľné." Ozval sa Liam so šibalským úsmevom ma tvári. Celkom ma prekvapil jeho slovník, keďže som ho brala za toho slušného, teda v rámci možností.

"Ešte si niesom istá, či prídem." Povedala som a nechápavo sa pozrela ma Zayna, ktorý len nevinne mykol ramenami. Pokrútila som nad ním hlavou a zrak som uprela na Harryho, ktorý sa na mňa usmieval.

Párkrát som sa zapojila do debaty, ktorú medzi sebou chalani viedli, no inak som uprene sledovala Harryho a mňa zas sledovala Nicole, ktorej Harry nevenoval ani kúsok pozornosti, za čo  som bola naozaj rada.

Keď som dojedla svoje jedlo, tak som sa ospravedlnila s tým, že idem ešte na toaletu,  a potom pôjdem pohľadať Cassidy. Pred tým, ako som stihla odísť mi stihol Zayn ešte zašepkať do ucha niečo v zmysle, že keď neprídem na jeho párty, tak ma tam dotiahne on sám. Znovu som nad ním so smiechom pokrútila hlavou a odišla smerom k toaletám.

V strede chodby ma niekto potiahol za zápästie a prudko otočil k sebe čo zapríčinilo, že som narazila do mohutnej hrude. Zdvihla som zrak a stretla sa so zelenými očami.

"Čo tu ro-" nestihla som odpovedať, pretože svojimi perami zaútočil na tie moje s rukami skĺzol na moje boky. O chvíľu svojim jazykom vošiel do mojich úst, čo ma donútilo svoje ruky vpliecť do jeho hebkých vlasov, ktoré sa ku koncom stáčajú do malých prstienkov. Harry mi silno potiahol spodnú peru a moje ruky ho automaticky potiahli za vlasy. Toto gesto zapríčinilo slabý ston, ktorý sa vydral z jeho úst.

O chvíľu nás nedostatok kyslíku donútil sa odtiahnuť. Harry si oprel čelo o to moje a pozrel sa mi hlboko do očí.

"Už som to nemohol vydržať." Povedal a mne sa na tvári vytvoril úsmev.

***

"Kto všetko vlastne ide?" Opýtala som sa Cassidy, keď sme kráčali do centra mesta.

"Len Amy, Tyler, Jacob a Danielle." Povedala a ja som si vydýchla.

Po ceste som bola donútená povedať Cas novinky ohľadom Harryho a ostatných, pretože sa dozvedela, že som dnes sedela pri ich stole a to oni nedovoľujú každému. Ako  som zistila, baví sa o tom celá škola a pravdepodobne si každý myslí, že som len ďalšia na Harryho zozname, no je mi úprimne jedno, kto si o mne čo myslí.

O chvíľu sa pred nami ocitla kaviareň nad ktorou svietil názov 'chococaffe', ktorá bola naozaj zaujímavá množstvom francúzskych okien. Keď sme vošli dovnútra tak som v zadnom boxe uvidela našich spoločníkov na dnes. Všetkých sme pozdravili a posadili sa k ním do boxu.

O chvíľu k nám prišla čašníčka a všetci sme jej povedali naše objednávky, s ktorými sa o pár minút vrátila späť.

"A ty Rose? Hráš na niečo?" Opýtal sa ma Jacob,  a tak ma vytrhol z mojich myšlienok. Spomenula som si, ako ma otec učil hrať na gitaru a mne to nikdy nešlo, ale on to so mnou  nevzdával a nakoniec sa mu podarilo ma to naučiť.

"No, trochu na gitaru, ale nieje to nič moc." Povedala som a zrak odvrátila na obrovské francúzske okná.

"Je len veľmi skromná, vie hrať perfektne. Už som ju počula hrať a vtedy som ešte vôbec nevedela, že to vie, takže som na ňu ostala len nemo čumieť." Bola to pravda. Asi pred týždňom, keď bola u mňa, tak v skrini našla otcovu gitaru, ktorú som si privlastnila a donútila ma na nej niečo zahrať. Vtedy na mňa len vyvalene pozerala a ja som sa smiala nad jej výrazom.

***

Asi po dvoch hodinách, kedy sme sa rozprávali o všeličom možnom som sa postavila od stola s tým, že už pôjdem domov, pretože sa vonku stmievalo a ja som mala ma mobile asi desať neprijatých hovorov od mamy, čo mi pripomenulo, že som jej zabudla povedať, že niekam idem.

"Nechceš aby som išla s tebou?" Opýtala sa ma Cassidy. Popravde som nemala dobrý pocit ísť sama po tej tme, no nechcela som jej kaziť zábavu, takže som zakývala hlavou v znak nesúhlasu a slabo sa pousmiala. Potom som zaplatila a s každým sa rozlúčila a konečne vyšla von do tej tmy. Keďže som fakt nemala dobrý pocit z tej tmy, tak sa rozhodla, že to vezmem skratkou cez bočné uličky.

Po pár minútach chodenia som začala mať pocit, že ma niekto sleduje, no keď som sa obzrela za seba, tak som nič nevidela. Mykla som ramenami a pridala do kroku.

Vošla som do tmavej uličky, kde nebol ani kúsok svetla a ten pocit neustával, priam sa zväčšoval. Keď som sa znova obzrela za seba, tak som pár metrov za mnou uvidela tmavú postavu. Ako som išla ďalej, postava stále išla za mnou, čo mi prišlo naozaj čudné, takže som ešte viac zrýchlila a to isté urobil aj človek za mnou. Začala som utekať, pretože som dostala naozaj strach, no to mi bolo nanič, pretože ma postava o chvíľu dohnala a pritisla silno k sebe. Chcela som zakričať, no jeho ruka mi pristála na ústach, takže zo mňa vyšlo len zamrnčanie. A v tejto chvíli som naozaj ľutovala, že som neprijala Cassidyinu ponuku alebo aspoň nešla normálnou cestou a nie skratkami.