Teenage love H.S

54. kapitola

Harry ma chytil za ruku a stiahol na posteľ za ním. Jeho blízkosť mi nerobila dobre, takže som sa od neho kúsok odtiahla a pokynula mu, nech začne hovoriť.

"Fajn. Nicole mala včera narodeninovú párty a pozvala celú našu partiu. Najrpv som tam nechcel ísť, pretože som chcel byť s tebou, no stále za mnou doliezala a posielala mi otravné správy.
Nakoniec som tam prišiel s chalanmi, pretože som nejako nevidel dôvod tam neísť, bola to len párty, kde by som bol s chalanmi, trocha sa zabavil a niečo popil. Takto to na začiatku aj bolo, no potom sa ukázala Nicole a začala sa po o mňa obtierať." Hlboko som sa nadýchla a snažila sa potlačiť ďalšie slzy derúce sa von.

"Najprv som ju odstrkoval, no po pár dalších drinkoch ma to prestalo baviť, tak som ju nechal. Ja kurva viem, že som to nemal robiť. Neviem čo ma to napadlo. Pred očami som mal vždy tvoj sklamaný pohľad, no to som ignoroval, pretože som mal v sebe kopu alkoholu. Keď Zayn uvidel, že som opitý a Nicole sa okolo mňa obtiera, snažil sa ju odohnať a mňa odviesť domov, a to ma ešte väčšmi nasralo, pretože som vždy vedel, že má pre teba slabosť. A tiež som vedel, že je pre teba lepší, a zaslúži si ťa viac ako ja. Stále ti len ubližujem a s ním si vždy tak štaštná. a to ma vždy štve, pretože so mnou sa iba trápiš." Svoj pohľad som prekvapene zdvihla z podlahy k jeho očiam, v ktorých sa zračil hnev a smútok.

"Ty si naozaj myslíš, že sa s tebou iba trápim? Harry, preboha veď ma robíš šťastnou ako nikto iný. To to nevidíš ? S tebou som sama sebou a nemusím sa na nič hrať. Vďaka tebe sa cítim výnimočná a chcená. Je pravda, že ma niekedy štveš a robíš hlúposti, ktorými mi ubližuješ, no obaja sme len ľudia Harry. A všetci robíme chyby." Sama som bola prekvapená svojimi slovami, pretože vo mne ešte pred chvíľou bolo toľko hnevu, no vedomie, že si myslí, že je zlý človek, že si ma nezaslúži a iba ma trápi, ma donútilo ho presvedčiť o opaku. Nech v živote urobí čokoľvek, ja viem, že v hĺbke duše je to dobrý človek, ktorému sa iba prihodili zlé veci. Vždy to bude človek, ktorý ma robí najšťastnejšou. Viem, že si o sebe bude vždy myslieť zlé veci, no ja tu budem vždy pre neho, aby som ho presvedčila o opaku.

Harry otvoril ústa a chcel niečo povedať, no pravdepobne si to rozmyslel. Svoje ruky obtočil okolo môjho pása a stisol ma v pevnom objatí. Svoju hlavu si položil do priehlbiny v mojom krku, takže som mohla cítiť na pokožke jeho horúci dych, z ktorého mi vždy naskočia zimomriavky

Po chvíli sa odomňa odtiahol a svoj zrak premiestnil znova pred seba no nič nehovoril.
Otvorila som ústa a chcela mu povedať, aby pokračoval, pretože to, čo som mu povedala neznamená, že som mu odpustila, no on ma predbehol.

"Bol som strašne naštvaný a začal Zaynovi nadávať a hovoriť všelijaké kokotiny. Pravdepodobne by sme sa tam pobili, no obaja sme vedeli, že mám v sebe dosť alkoholu, takže Zayn radšej odišiel preč a mňa vtedy Nicole zatiahla do jej izby na poschodie." Na chvíľu sa odmlčal a ja som sa zhlboka nadýchla a čakala, čo povie ďalej.

"Ďalej mám v hlave menšie výpadky. Pamätám si, že si volala a aj to, ako ti to Nicole zdvihla. Mala si skurvene roztrasený hlas a ja som začal pociťovať pocit viny, a snažil sa jej vytrhnúť mobil z ruky, no mal som v sebe alkohol a poriadne som nepremýšľal čo hovorím. Ďalej si toho už moc nepamätám, mám len nejaké záblesky." Povedal a ja som znova zhlboka nadýchla, pretože som sa pred ním nechcela zložiť ako malé dieťa. Cítila som na sebe jeho pohľad, no ja som svoje oči upierala na dvere oproti mne a odmietala sa na neho pozrieť, pretože by som sa pravdepobne ihneď rozplakala.

"Rose, musíš mi veriť. Nespal som s ňou. Neurobil by som ti to." V jeho hlase bolo počuť zúfalstvo a naliehavosť, no ja som stále svoj zrak držala na dverách.

"Ako-" Môj hlas sa zlomil, keď som začala hovoriť a hlavu otočila k nemu.

"Ako ti mám veriť, keď ani ty sám presne nevieš čo sa stalo Harry?" Povedala som trasúcim sa hlasom. Tak veľmi chcem veriť tomu čo hovorí, no nemôžem. On sám predsa nevie čo presne sa stalo, tak ako mu možem veriť ja ?

"Kurva Rosemary. Proste to viem, fajn? Prosím, len mi dôveruj. Som si istý, že sa tam nič nestalo, pretože by som to nedokázal urobiť." Povedal a rukami si prehrabol vlasy čo robil vždy, keď bol nervózny alebo vystresovaný.

"Harry." Povzdychla som si a vložila si hlavu do dlaní.

"Aj keby sa medzi vami nič nestalo, nechal si ju sápať sa po tebe a robiť ktoviečo iné, zatiaľ čo som ťa potrebovala ja. Pochop, že mi to ublížilo a-a potrebujem nejaký čas. Potrebujem si všetko usporiadať v hlave a nad všetkým popremýšľať." Povedala som slabým hlasom.

"Fajn." Povedal po chvíli ticha a donútil ma zdvihnúť zrak k jeho očiam.

"Dám ti času koľko chceš. No chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží a skurvene ľutujem, že som ti ublížil Rose. Bolí ma vidieť ťa smutnú a sklamanú, a vedomie, že dôvodom som ja, ma zožiera." Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval.

"Keď som si dnes ráno uvedomil, čo sa stalo, tak som bol na seba kurva naštvaný a chcel sa ti ihneď ospravedlniť a urobiť všetko preto, aby si mi odpustila, no nemohol som ťa nikde nájsť, a ty si mi neodpovedala na žiadne správy ani hovory. Mal som o teba skurvene veľký strach Rose. Najprv som hodinu jazdil po meste v nádeji, že ťa niekde uvidím sedieť na lavičke tak, ako to robíš vždy, keď chceš premýšľať, no nikde som ťa nenašiel, takže som nakoniec skočil tu, pred tvojimi dverami." Otvorila som ústa a chcela niečo povedať, no Harry položil svoj palec na moje pery, čím mi naznačil aby som mlčala a pokračoval.

"Neviem ako dlho som tam sedel, kým si neprišla, no zrejme to bolo dosť dlho, pretože som si dosť vecí za tých pár hodín stihol uvedomiť Rose." Harry sa zhlboka nadýchol a vzal moju tvár do svojich dlaní. Svoj zrak som stále upierala do jeho prekrásnych smaragdov, v ktorých sa práve teraz miešali rôzne emócie, no najviac im dominovala láska.

"Milujem ťa Rosemary. Zamiloval som sa do teba už ten deň, keď si do mňa narazila na chodbe a ja som ti odvrkol, aby si dávala skurvený pozor. Bol som na teba nepríjemný rovnako, ako na všetkých ostatných, no už vtedy som vedel, že ty si iná. Si jedinečná a láskavá. A si sama sebou a to na tebe milujem. Už vtedy si sa mi zapáčila a ja som ťa nemohol vyhnať z hlavy Rosie. Kompletne si mi poplietla hlavu a rozbila hrubé múry môjho srdca, ktoré som tak dlho budoval. Rozbila si ich behom pár minút, a ani si o tom nevedela." Na jeho perách pohrával jemný úsmev, zatiaľ čo utieral slzy dojatia, ktoré unikli z mojich očí.

"Raz, keď sme spolu ležali v posteli a ja som sa ťa opýtal, čo by si chcela v živote dokázať, si mi odpovedala, že si praješ niekoho od základov zmeniť k lepšiemu a dať jeho životu zmysel. Nechápal som to, pretože mi to vtedy prišlo absolútne nezmyselné, no teraz tomu rozumiem."

"Chcem aby si vedela, že sa ti to podarilo. Urobila si zo mňa lepšieho človeka a vniesla si do môjho života svetlo Rosie. A ja ti za to budem vďačný dokonca života." Dopovedal svoj monológ a svoje pery jemne obtrel o tie moje v letmom bozku.

Otvorila som ústa a chcela niečo povedať, no on len pokrútil hlavou a znova priložil svoj palec na moje pery.

O pár minút buchli vchodové dvere a miesto na mojej posteli ostalo prázdne. Odišiel a nechal ma sedieť na posteli s nemým výrazom na tvári, a hlavou plnou myšlienok.