Teenage love H.S

18. kapitola

Ako každé ráno ma zobudil otravný zvuk budíka, takže som sa pomalým krokom dostala do kúpeľne, kde som zo seba spravila človeka, a potom zo skrine vybrala džínsy a zelenú blúzku a prehodila cez seba ešte koženú bundu. Vlasy som nechala voľne padať na plecia, do ruky vzala čiernu kabelku a zišla dole schodmi do kuchyne.

"Dobré ráno. Dnes musím ostať v práci dlhšie, takže Thea zaveziem k Maure."

"Dobre, ja tiež prídem neskôr, pretože idem vonku so spolužiakom." Povedala som, no nebola som si istá, ako mám Harryho nazvať, sme vôbec kamaráti?

"S tým ako minule?" Opýtala sa ma a ja som prikývla.

"Niekedy by si ho mohla k nám zavolať, aby som ho spoznala."

"No, nemyslím si, že bude súhlasiť, ale spýtam sa ho." Povedala som mame, a potom som si na nohy obula čierne Nike tenisky a zamávala jej.

Keď som vošla do školy, tak som sa chodbou rozišla k skrinke, ktorú keď som otvorila, tak na mňa vypadol menší papierik.

Po škole ťa počkám na parkovisku, babe.
H.
Prekvapene som zamrkala, no pousmiala som sa, papierik si dala do kabelky a odišla do triedy.

***

Po skončení poslednej hodiny som vyšla pred školu. Na parkovisku stálo pár študentov, no Harryho som nikde nevidela, takže som sa postavila pred menší plot, ktorým je ohraničený školský pozemok a z kabelky si vybrala telefón, aby som napísala Cas ako sa cíti. Odpoveď mi prišla hneď.

C: Je mi dosť blbo a neviem kedy sa vrátim. Je niečo nové v škole?

Rozmýšľala som, či jej mám povedať, že idem von s Harrym, no zatiaľ to nechám tak, znovu by som od nej dostala milión rečí o tom, aby som si na neho dávala pozor a ďalšie veci. Chápem ju, pretože ona je na tejto škole dlhšie ako ja a viac to tu pozná, vie ako sa správa Harry, no niekedy to s tým preháňa.

R: Je to tu ako vždy, Nicole každému lezie do riti a robí zo seba neviniatko čo ma neskutočne štve, ale zatiaľ je nažive, takže myslím, že to zvládam v celku dobre.

C: Neviem, či by bola nažive, ak by som bola v škole ja. :P

"Ahoj princezná, tak ideme?" Zrazu sa pri mne objavil Harry. Usmiala som sa nad jeho prezývkou a prikývla. Obaja sme sa rozišli k jeho autu, do ktorého sme nasadli.

"Kam ideme mi nepovieš, však?" Odpoveď som vedela dopredu, no opýtať som sa musela aj tak.

Harry sa uškrnul a záporne kývol hlavou, načo som prikývla a zapozerala sa von okienkom.

Po trištvrte hodiny cesty, kedy sme dávno vyšli z Londýna, Harry zastavil na nejakej lúke, ktorá bola obklopená kopou stromov.

"Tak poď, niečo ti ukážem." Mrkol na mňa a obaja sme vystúpili. Nasledovala Harryho, ktorý sa rozišiel malou lesnou cestičkou.

Po pár minútach sme došli k drevnej chatke, ktorá zvonku vyzerala naozaj prenádherne, bola ohraničená rôznymi záhonmi a kríkmi.

Harry odomkol dvere, a tak sme vkročili dovnútra, kde to bolo ešte krajšie. Oproti vchodových dverám boli schody, ktoré viedli na poschodie a všetko v chate bôle z väčšinou čerešňového dreva.

Harry ma zaviedol do miestnosti, ktorá slúžila ako obývačka. V rohu izby bol veľký krb a neďaleko neho sa nachádzal čierny kožený gauč s rovnakým kreslom a oproti nemu bol drevený stôl z ako inak, čerešňového dreva.

"Je to tu naozaj krásne. Zaujímalo by ma, kde chodíš na tieto skvelé miesta." Povedala som zamyslene, na čo ma Harry potiahol za ruku a oboch nás tak stiahol na gauč.

"Patrilo to tu môjmu dedkovi. Keď som bol malý, tak som tu s ním často chodil. Miloval som to tu." Odmlčal sa. Videla som, že sa mi snaží odhaliť kúsok zo svojho života, čo ma naozaj tešilo takže som bola ticho a počúvala.

"Keď som mal 13 rokov, zomrel na infarkt. Vtedy som bol ešte malý chlapec, takže je zrejmé, že ma to dosť položilo. Bol som na neho skurvene moc naviazaný, niekedy ma ako jediný dokázal pochopiť. " Znova sa odmlčal a o chvíľu pokračoval. Videla som na ňom, že je pre neho ťažké rozoberať túto tému, no bola som rada, že sa mi to rozhodol povedať.

"Asi ťa zaujíma, čo sa stalo s mojou mamou. Zomrela, keď som mal 14 rokov, čiže rok po dedkovej smrti. Miloval som ju, ako každý malý chlapec. Po jej smrti sa o mňa môj jebnutý otec prestal zaujímať. Vždy bol v práci a nezaujímal sa o mňa. Radšej zamestnal nejaké hlúpu pestúnku, ktorú som ja vždy nejako odohnal. Chcel som jeho pozornosť. Preto som začal fajčiť, chodiť za školu, stretávať sa so zlou partiou. V škole som prepadal a robil prúser za prúserom, otec to vždy vyriešil tak, že dal riaditeľovi slušný balík peňazí a všetko bolo v pohode. Chceš vedieť kedy som o to prišiel? V skurvených 15 rokoch s nejakou lacnou štetkou v bare, ktorá bola odo mňa staršia asi o štyri roky. Vtedy som prišiel domov sťatý na mol. S otcom som sa tú noc neskutočne pohádal a on mi dal prvýkrát facku. Od vtedy sa o mňa staral ešte menej. Skoro som ho ani nevídal. Starala sa o mňa Anne, bola niečo ako slúžka a pestúnka dohromady. Vydržala to so mnou až do teraz a jediná neodišla, ani potom ako som sa ju snažil odohnať. Po pár rokoch, som si ju ako tak obľúbil. Nahrádzala mi mamu, ale aj otca. Snažila sa ma zmeniť, prebudiť vo mne dobro, urobiť zo mňa toho milého chlapca, ktorým som bol, keď žila mama a dedko. Ale ako vidíš, nepodarilo sa jej to. Rosemary, som skurvený kokot, ktorý si v živote nezaslúži nič dobré, pretože som urobil kurva veľa blbých vecí a ublížil veľa ľuďom, no pri tebe sa cítim inak. Viem, že so mnou asi nechceš mať nič spoločné, po tom ako si videla ako sa správam a čo som zač. Som kokot Rose. Ale som ochotný sa kvôli tebe zmeniť. Len to so mnou prosím nevzdávaj." Dokončil svoj monológ a ja som sa na neho pozerala a prekvapeným, zmäteným, ale aj šťastným výrazom.

"Neviem, čo také si spravil, že si myslíš, že si v živote nezaslúžiš nič dobré, ale určite to nebolo tak zlé, Harry. Každý si zaslúži druhú šancu. A mysli si čo chceš Harry, no ja v tebe vidím kúsok svetla, kúsok toho milého chlapca z detstva, ktorý je hlboko v tebe pod tvojou maskou badboya. Viem, že sa v tebe skrýva dobrý človek, Harry. "