Teenage love H.S

49. kapitola

Otravný zvuk budíka ma zobudil z pokojného spánku, ktorý som naozaj potrebovala, pretože som spala ledva štyri hodiny. Harry sa včera správal naozaj divne, no keď som sa ho na to opýtala, tak odpovedal, že mu nič nieje, čo som mu samozrejme nezobrala, ale nechcela som vyzerať ako žiarlivá priateľka, ktorá svojho priateľa musí neustále kontrolovať a nedá mu vydýchnuť. Celú noc som sa kvôli tomu na posteli prehadzovala a rozmýšľala, čo sa mohlo stať. Ešte ráno bol normálny, no potom mu prišla od niekoho správa, ktorú keď si Harry prečítal, tak sa na mňa ani nepozrel a odišiel do kuchyne robiť raňajky a po zvyšok dňa ku mne prehovoril ledva pár slov, inak stále niečo ťukal do telefónu alebo zamyslene hľadel do diaľky.

Nejako som sa donútila vstať z postele a odísť do kúpeľne, kde som sa zhrozila nad tým, ako som vyzerala. Obrovské kruhy pod očami, vlasy roztrapatené do všetkých strán a roztečená špirála, ktorú sa mi včera nechcelo odmaľovať. Vyzerala som čarovne.

S povzdychom som vliezla pod studenú sprchu, ktorá by ma mala prebrať. Následne som sa zabalila do uteráka a odkráčala späť do izby. Nemala som náladu rozmýšľať, čo si vezmem na seba, takže som siahla po prvých veciach, ktoré mi prišli pod ruku, čo boli čierne džínsy a biela oversize košeľa, ktorej jednu stranu som si zastrčila do nohavíc, aby to vyzerala o kúsok lepšie. Z vešiaku pri dverách som schmatla hnedý kabát a schodami zišla do kuchyne, kde už mama s Theom raňajkovala.

"Čo si preboha robila celú noc Rose?" Opýtala sa ma zdesene mama a do ruky vzala svoj červený hrnček s čerstvou kávou.

"Nemohla som spať." Odpovedala som jednoducho a odpila si z môjho zeleného čaju.

"Chceš odviesť?" Opýtala sa ma mama, no ja som pokrútila hlavou, pretože som sa potrebovala prejsť. Prechádzka ma možno preberie, ked to už studená sprcha nezvládla. Mama prikývla a ja som odišla do predsiene, kde som sa obula a vyšla z domu.

Cestou do školy som znova rozmýšľala nad Harrym a nad tým, čo ho mohlo takto rozrušiť, no nič ma nenapadlo.

Pred vchodom do školy, som videla stáť všetkých chalanov, okrem Harryho, čo moje obavy znásobilo. Keď som okolo nich prechádzala, slabo som im kývla na pozdrav a dlhou chodbou sa rozišla na hodinu biológie.

Cassidy dnes nebola v škole, takže miesto vedľa mňa ostalo prázdne, no nijako mi to neprekážalo, pretože som aj tak skoro nič nevnímala. Jediné čo som chcela, bolo zachumlať sa do teplých perín a aspoň do zajtra odtiaľ nevyliezť.

"Tak hovor. Čo s tebou je?" Ozvalo sa zrazu vedľa mňa. Otočila som hlavu do boku a stretla sa s čokoládovo hnedými očami.

"Celú noc som nemohla spať. Nevieš si predstaviť, čo by som práve teraz dala za dalších päť minút spánku." Povedala som a s povzdychom si hlavu vložila do dlaní. Zayn sa uchechtol, no nič nevravel, pretože ma zrejme chápal. Jemu sa to stávalo často.

"Mimochodom, nevieš čo sa deje s Harrym? Včera keď som s ním bola, správal sa naozaj čudne a dnes ako vidím neprišiel ani do školy." Povedala som so zamysleným pohľadom a zrak odvrátila k oknu, za ktorým pochodovali študenti.

"No, poslednú dobu sa veľmi nestretávame, takže neviem, ale nemyslím si, že je to niečo, o čo by sa mala strachovať alebo nespať celú noc." Povedal Zayn a venoval mi rodičovský pohľad, nad ktorým som sa musela zasmiať.

"Tak vidíš. Vieš sa aj zasmiať." Zvolal Zayn a chrbtom sa oprel o stoličku za sebou. Pokrútila som nad ním hlavou a zrak presunula na dvere, ktoré sa otvorili a do triedy vošla naša triedna učiteľka.

"Iste viete, že vám budúci týždeň začínajú zimné prázdniny, a potom ostáva len pár týždňov do konca tohto polroku, takže pre vás naša škola zorganizovala výlet, ktorý sa bude konať ihneď po vašom príchode späť do školy, čiže od desiateho do štrnásteho januára. Ide o pobyt v krásnom meste Liverpool a prihlásiť sa môže ktokoľvek. Žiaci, ktorí sa nezúčastnia sa spoja s ostatnými triedami na našej škole. Prihlasovať sa môžete do stredy budúceho týždňa, čiže do začiatku vašich prázdnin. Liverpool je nádherne mesto, a preto každému odporúčam využiť túto šancu. Určite nebudete ľutovať." Učiteľka dokončila svoj monológ a začala výklad novej témy, no ja som jej nevenovala ani kúsok svojej pozornosti. Moju myseľ práve zamestnávali myšlienky, ohľadom tohto výletu. Mám možnosť vrátiť sa, hoci len na pár dni do môjho rodného mesta. Možnosť stretnúť sa s Hailey a Alecom. Možnosť navštíviť otcov hrob, na ktorom sme s mamou neboli, od kedy sme sa sem prisťahovali, pretože sme na to ani jedna nemali odvahu.

***

Harry sa v škole po zvyšok dňa neukázal a na moje správy taktiež neodpovedal. Skúšala som mu volať, no vždy ma to hodilo do odkazovej schránky.

Po skončení poslednej hodiny som sa vybrala domov a moje myšlienky sa znova vybrali Harryho smerom. Nemala som potuchy, kde mohol byť alebo prečo mi nebol schopný zdvihnúť ani len telefón, no ukľudňovala som sa myšlienkou, že možno musel s niečim pomôcť svojmu otcovi, pretože to sa poslednú dobu stáva častejšie.

Bola som asi dve ulice od nášho domu, keď som neďaleko uvidela dve známe postavy. Bol to Harry, pri ktorom sa obšmietala Nicole a o niečom sa rozprávali. Pri tom pohľade som zacítila bodavý pocit na hrudi, no ten som sa v tejto chvíli rozhodla odignorovať a skryla sa za roh v nádeji, že budem počuť o čom sa rozprávajú. Viem, že nieje veľmi slušné počúvať cudzie rozhovory, no Harry mi pravdepobne niečo tají a ja chcem zistiť čo to je, a hlavne prečo sa znova stýka s Nicole.

Na moje nešťastie som počula len pár slov z ich rozhovoru, no nemohla som si ich spojiť do súvislých viet. Ale aspoň som na nich mala perfektný výhľad, takže som mohla vidieť naštvaný pohľad, ktorým sa Harry díval na usmievajúcu sa Nicole. Po pár minútach Harry naštvane buchol do tehlovej steny vedľa Nicole, ktorá sa úderu zľakla, no nedala to na sebe nijak vedieť a ďalej sa na neho široko usmievala. Harry sa na ňu ešte pár sekúnd díval akoby nad niečim rozmýšľal a následne niečo naštvane zamrmlal a odišiel. Nicole pohodila svojimi perfektne vyžehlenými vlasmi a odišla kdesi preč.

Po zvyšok cesty som rozmýšľala nad tým, čo som práve videla a nechápala som, prečo sa Harry stretol alebo stretáva s Nicole, je medzi nimi niečo? Za túto myšlienku som sa v duchu okríkla. Harrymu dôverujem a viem, že by ma nikdy nepodviedol.

Donútila som sa tieto myšlienky vytesniť z hlavy a do ruky som vzala telefón, aby som zavolala Cassidy a zistila, ako sa má.

"Ahoj Mary. Potrebuješ niečo ?" Opýtala sa celkom zachraptelým hlasom a mne ihneď došlo, že jej je naozaj zle.

"Len som chcela vedieť ako sa máš, no ako počujem, tak asi nie príliš dobre." Povedala som ľútostivým hlasom, zatiaľ čo som si zalievala čaj.

"Je mi nanič. Niečo na mňa asi lezie a  všetko ma bolí." Na druhej strane telefónu som mohla počuť jej kašeľ, ktorý neznel veľmi dobre.

"To ma mrzí Cas, zajtra za tebou prídem. Mimochodom škola organizuje po prázdninách výlet do Liverpoolu a je potrebné sa prihlásiť do budúcej stredy, a tak ma napadlo, keď sa necítiš dobre, či nechceš aby som ťa tam prihlásila ja. Môžeš si to premyslieť, a zajtra keď k tebe prídem, mi to povieš, fajn?" Dopovedala som svoj kratší monológ a vyšla schodmi do izby, kde som sa zvalila do postele.

"Liverpool? Robíš si srandu? Jasné, že idem. Rose, to je úžasná príležitosť! Je mi jasné, že si tým niesi istá, no obidve tam pôjdeme či chceš, alebo nie. Ukážeš mi všetky super miesta a prevedieš cez všetky obchody. To si nesmieme nechať ujsť. Ihneď zajtra nás obe zapíšeš, inak tam za tebou nakráčam!" Hovorila nadšene do telefónu a síce ma už bolelo ucho z jej prenikavého hlasu, napriek tomu som bola rada, že som jej aspoň trochu zlepšila náladu.

"Fajn, ukľudni sa. Zajtra nás tam obe zapíšem." Povedala som so smiechom a počula, ako si Cassidy na druhej strane vydýchla a napila sa pravdepodobne čaju, čomu sa ani nedivím po tom, ako pred chvíľou vrieskala do telefónu.

Pár minút sme sa ešte rozprávali, a potom sa so mnou Cas rozlúčila s tým, že si pôjde ľahnúť. S povzdychom som vstala z postele a odišla do kuchyne, aby som mame oznámila túto 'novinu'.