Teenage love H.S

10. kapitola

"Dnes príde mama domov?" Opýtal sa ma Theo, keď sme kráčali do jeho škôlky.

"Áno, dnes večer by mala prísť." Postrapatila som mu vlásky a usmiala sa na neho. Mama mi včera večer volala a povedala mi, že služobka sa jej našťastie nepredĺžila, takže príde dnes domov.

"Myslíš, že dovolí aby k nám naďalej chodil Freddie?"

"Určite jej to vadiť nebude. Včera som jej povedala, že u nás bol tvoj kamarát a iba sa potešila. Nemusíš sa báť, Theo." Pousmiala som sa na neho.

"Vážne? Tak ja poviem Freddiemu, že zajtra môže znova prísť." Nadšene poskočil na mieste a ja som mu na to prikývla a zasmiala sa.

***

Nemala som ani tú najmenšiu chuť rozprávať sa s Harrym, no nemám na výber. Práve kvôli tomu hlúpemu  projektu kráčam do jeho triedy, kde sa dúfam nachádza. Keďže on asi nemal potrebu, aby sa so mnou dohodol, kedy budeme pokračovať na projekte, tak som to musela vyriešiť ja.

Snažila som sa nenápadne prekĺznuť k jeho lavici do zadu, no to by sa na mňa nemohla lepiť smola. Všetky pohľady v triede okrem Harry sa na mňa upreli.

"Ahoj Rose, čo tu robíš?" Prekvapene som sa pozrela na Louisa ktorý na mňa prehovoril. Mala som pravdu, nieje ako Harry. Ten sa v škole správa, akoby som neexistovala. No dnes má smolu, ten projekt musíme dokončiť, už len z toho dôvodu, že ak ho neurobím, tak nám ho učiteľ dá prepracovať a ja s ním nemienim tráviť viac času ako je potrebné.

"Musím sa s Harrym dohodnúť na projekte. Keď sa o to nestará on, tak musím aspoň ja." Povedala som s ironickým úsmevom na tvári a odišla od neho k Harymu, ktorý sa vzadu rozprával s nejakým dievčaťom.

"Erhm." odkašľala som si, aby mi začal venovať pozornosť a prestal sa baviť s tou vymachlenou šľapkou oproti nemu.

"Rose? Čo tu robíš?" Konečne na mňa presunul svoj pohľad, ktorým má zaujato pozoroval.

"No Harry, ak si zabudol, tak spolu pracujeme na projekte a myslím, že ani jeden z nás nechce tráviť čas s tým druhým, určite máš zaujímavejší program."
Povedala som a pozrela sa na dievča vedľa neho, ktoré sa na mňa pozerala povýšeneckým pohľadom.

"Fajn, prídem k tebe o 3." Povedal načo som prikývla a odišla preč z tejto triedy, no predtým som ešte zamávala Lousovi, čoho si Harry všimol a zatváril sa zmätene, no to mi bolo jedno. Ja som chcela byť čo najskôr preč z tejto triedy a preč od neho.

Po ceste na hodinu biológie som na chodbe stretla Cassidy, ktorá na mňa už z diaľky mávala.

"Tak čo, ako postupuje projekt s našou Casanovou?" Zo smiechom sa ma spýtala Cas.

"Strašne, vôbec sa nestará o to, či ho dokončíme alebo nie."

"Tak sa ani ty nestaraj." Povedala jednoducho Cassidy.

"To nemôžem, pretože ak ho nedokončíme, tak nám ho dá učiteľ prepracovať a ja s ním nechcem tráviť ešte viac času." Povedala som otrávene.

"Aha. To dáva zmysel." Povedala a zasmiala sa.

"S kým ho vlastne robíš ty?" Opýtala som sa jej, zatiaľ čo sme vychádzali do triedy, kde som si všimla, ako pred našou lavicou sedí Zayn.

"Ja som s Jessicou. To je tá nízka blondínka, je celkom v pohode."

"Tak to ti závidím." Povedala som a obe sme si sadli do lavice, v ktorej sedíme vždy.
Zrazu sa k nám otočil Zayn, ktorý na nás uprel svoj pohľad.

"Ktorej z vás ide lepšie biológia?" Opýtal sa nás a pohľadom medzi nami tykal. Cassidy rýchlo ukázala na mňa a ja som pretočila očami.

"Super. Takže Rosemary, mohla by si mi prosím pomôcť dobrať nejaké veci, keď budeš mať čas?"

"Ehm - no asi áno." Povedala som koktavo. Prečo doriti kokcem? On si pamätá moje meno? Prečo ma každý pozná? V hlave sa mi výrila kopa otázok, na ktoré som nemala odpoveď

"Dobre, takže kedy máš čas?"

"Cez víkend alebo až budúci týždeň." Povedala som a pozrela sa do jeho orieškových očí.

"Takže sa môžeme stretnúť v utorok?"  Opýtal sa a keď som prikývla tak sa otočil naspäť čelom k tabuli. Cassidy sa na mňa pozrela prekvapeným pohľadom, no keď som chcela niečo povedať, tak do triedy vošla učiteľka. No Cas mi ešte stihla šeptnúť, že mi poobede zavolá, keďže vedela, že po škole nemám čas, pretože musím ísť po Thea.

***

Domom sa rozozvučal zvonček. Prišla som k dverám, za ktorými stál Harry a opieral sa o stenu vonku.

"Ahoj Rose." Pozdravil sa a ja som dvere odchýlila viac, aby mohol vojsť, čo po chvíli urobil. Obaja sme vošli do kuchyne a Harry si sadol ako minule na barovú stoličku.

"Dáš si niečo?"

"Čaj ako minule." Pousmial sa na mňa. Do kanvice som dala zovrieť vodu a nachystala hrnčeky, do ktorých som vložila dva sáčky jablko - bazového čaju. Tuším si ho Harry obľúbil, niet divu ten čaj je úžasný.

"Odkiaľ poznáš Louisa?" Opýtal sa ma a ja som sa uškrnula. Samozrejme, že sa musel opýtať.

"Prečo sa pýtaš?" Opýtala som sa ho, stále s úškrnom na tvári.

"Ja som sa pýtal prvý." Povedal so zamračený pohľadom. Mykla som plecom a do ruky vzala kanvicu s vriacou vodou.

"Chceš aj citrón?" Keď prikývol, tak som zo zásuvky vzala nôž a vybrala citrón, ktorý som chcela nakrájať, no zrazu som za sebou ucítil jeho prítomnosť.

"Nemeň tému, Rosemary." Povedal varovne, no ja som ho ignorovala a začala krájať citrón. Zrazu ma prudko chytil za zápästie, práve keď som chcela odkrojiť ďalší plátok citrónu, no namiesto toho, aby sa nôž za zapichol do citrónu, tak prešiel po mojom palci. Sykla som bolesťou, pretože sa mi do rany dostala šťava z citrónu. Keď si to Harry všimol, tak rýchlo vzal moju ruku a vopchal ju pod prúd vody.

"Kde máte lekárničku?" Spýtal sa ma, no ja som neodpovedala a namiesto toho som sa  po ňu natiahla sama, no napriek tomu, že som dosť vysoká, som na ňu nedočiahla.

Na svojich bokoch som ucítila Harryho ruky, ktoré sa s ľahkosťou načiahli po lekárničku a položili ju na linku. Vybral z nej leukoplast, ktorým mi zalepil prst.

"Ďakujem." Vlastne by som mu ďakovať nemala, to on zapríčinil to, že som sa porezala a mal by sa mi ospravedlniť, no je mi jasné, že to neurobí, takže som vzala obe hrnčeky do rúk a otočila sa smerom do mojej izby, kde sme začali znova počítať čudné vzorce a skúmať chemické reakcie.