Teenage love H.S

25. kapitola

Asi po dvoch hodinách ma Matt doviezol domov. Mama mi pred tým volala a povedala mi, že po Thea pôjde, keď pôjde domov, takže predpokladám, že už sú obaja doma.

Zamávala som Mattovi a vystúpila z jeho auta. Chcela som si ísť odomkmúť dvere nášho domu, no neďaleko brány v tieni postávala tmavá postava so sklonenou hlavou.

"Harry? Čo tu robíš ?" Opýtala som sa ho, keď som ho rozpoznala a pomalým krokom sa rozišla k nemu.

"Prečo si s ním niekam šla?" Opýtal sa ma a ja som nad ním znova pretočilo očami.

"Je to môj kamarát Harry, prečo by som s ním nemala ísť von?"

"Kurva Rose si slepá ? Vždy, keď si v jeho blízkosti, tak ťa vyzlieka pohľadom a slintá nad tebou. Je jasné, že sa ti chce dostať do nohavičiek." Povedal a mne to vyrazilo dych. Prečo znova rozpráva takéto hlúposti? Matt je milý a starostlivý. A hlavne je to len kamarát.

"Nerozprávaj hlúposti Harry. Matt je pre mňa len kamarát."

"No, zrejme ty niesi pre neho len kamarátka." Povedal a jeho oči naberali tmavý odtieň.

"To nieje pravda. A aj keby, čo je teba do toho? Môžem byť s kým chcem a ty mi v tom nezabrániš." Harry zaťal päste a priblížil sa ku mne. Videla som na ňom, že sa snaží byť kľudný, no veľmi sa mu to nedarilo.

"Už som ti raz povedal, že ten skurvysyn pre teba nieje vhodný. On nemá kamarátky alebo ako to ty nazývaš. Chce sa ti dostať do nohavičiek ako každej inej, a potom ťa odhodí." Povedal a ja som sa uchechtla.

"Vážne Harry? A nepovedal si náhodou nedávno ty to isté? Že nemáš kamarátky, iba dievčatá do postele? " Odmlčala som sa a pozrela mu hlboko do očí.

"Ak ťa správne chápem, tak by som podľa teba nemala nikam chodiť ani s tebou, však? Pretože ty, síce vo vnútri niesi zlý človek, práve naopak. Ale navonok sa tak správaš. Ako mám vedieť, že sa mi nesnažíš dostať do nohavičiek práve ty, hm?" Jeho pohľad trochu zmäkol, keď som dopovedala a on svoje oči zapichol do mojich.

"Vieš, že by som to nikdy neurobil, Rosie." Povedal a očami skákal medzi mojimi očami a perami, no ja som svoj pohľad stále upierala do jeho smaragdov, ktorých farba teraz bola jasne zelená.

"Neviem Harry. Už neviem čo si mám myslieť. V jednu chvíľu sa ku mne správaš tak milo a si sám sebou a v tú druhú si znova ten badboy, ktorý ťahá  dievčatá za nos. A ja-" nedopovedala som, pretože jeho pery prilepil rýchlo na moje, aby ma utíšil. Prekvapene som zamrkala, no bozk som mu opätovala a zavrela oči. Harry vzal moju tvár do jeho veľkých dlaní a viac ma k sebe pritisol. Jeho pery chutili po mentole a tiež som mohla cítiť jeho nádhernú kolínsku, ktorá každé dievča posiela do kolien. A v tejto chvíli som ani ja nebola výnimkou.

Keď sme obaja stratili dych, Harry sa odomňa odtiahol a venoval mi posledný bozk na čelo, pred tým ako sa otočil a svojim autom odišiel z našej príjazdovej cesty.

***

Cez noc som toho veľa nenaspala, keďže som si v hlave vždy premietala náš bozk s Harrym, a preto som sa ráno zobudila ako smrtka. V kúpeľni som sa to nejako snažila zlepšiť make - upom, čo sa mi ako tak podarilo. Zo skrine som si vybrala džínsy a čiernu mikinu, na to som si prehodila tiež čiernu kratšiu vetrovku, ktorú ma mama odmietala nechať nosiť, pretože podľa jej slov je príliš krátka a bude mi zima a ochoriem, no dnes som nemala náladu vyberať si niečo extra a táto bunda bola najbližšie. Cez rameno som si prehodila bordový adidas ruksak a zišla schodmi dole, kde pri dverách stáli mama s Theom. Mama si pochybovačne prezrela môj výber oblečenia, no nekomentovala ho a ja som jej za to bola vďačná.

"Po škole príď rovno domov, aby si mi pomohla pripraviť tú večeru." Úplne som zabudla, že k nám dnes príde Harry. Nemám najmenšieho poňatia, ako sa mám k nemu správať a ako sa ku mne bude po včerajšku správať on. Neviem ani, ako to vlastne medzi nami teraz je.

Mame som zamrmlala tiché "jasné" na súhlas a vyšla von z domu, kde ma ako vždy, čakala Cassidy. Po ceste sa ma pýtala, či sa niečo stalo, pretože som nejaká divná a ja som jej na to odpovedala, že som unavená. Videla som na nej, že mi to neverí, no našťastie to nechala tak.

Keď som dnes vchádzala do triedy na hodinu matematiky, tak som vzadu uvidela Harryho a na tvári sa mi rozlial jemný úsmev. Chcela som ho pozdraviť a nejako sa ho opýtať, čo ten bozk znamená alebo ako to medzi nami je. Proste som potrebovala odpovede, aby som si to vo svojej hlave mohla aspoň trochu usporiadať. Pomalým krokom som kráčala k jeho lavici, čoho keď si všimol, tak sa jemne pousmial a mrkol a mňa to celkom potešilo, pretože sa zdalo, že má dobrú náladu. No moje potešenie sa rýchlo vytratilo, keď zpozamňa vypochodovala vyperoxidovaná blondína, ktorá si s veľkým úsmevom sadla na miesto vedľa Harryho a svojimi perami sa pritiskla na jeho. Harry prekvapene zamrkal ale bozk jej opätoval. V tej chvíli som nevedela povedať, či jeho úsmev a mrknutie patrilo mne alebo jej.

Keď si ma po pár minútach Harry všimol, ako nečinne stojím na mieste so zrakom upretým na tých dvoch, tak Nicole rýchlo odstrčil a rozbehol sa za mnou, no ja som sa spamätala skôr a vbehla na záchody. Za sebou som počula Harryho kričať moje meno, no nevnímala som ho. Ten pohľad ako sa Harry bozkáva s iným dievčaťom mi ublížil a ja nerozumiem prečo. S Harrym nemám nič, sme kamaráti. Hoci po uplynulých dňoch, neviem povedať, či sme vôbec kamaráti.