Teenage love H.S

62. kapitola

Trochu som znervóznela, no nakoniec mu odpísala, pretože som nevidela dôvod, prečo by som sa s ním nemohla stretnúť. Bol to môj najlepší kamarát a v poslednej dobe to bol on, kto pri mne stál a vo všetkom mi pomáhal. Do správy som napísala čas a miesto, a mobil odložila späť na stôl.

"Kto ti písal?" Zachrapčal mi Harry do ucha a ja som sebou mykla z jeho blízkosti. Ústami som naznačila, že mu to neskôr poviem a zrak znova premiestnila k televízii.

Po tom, ako film skončil, ma Harry potiahol za ruku do izby a chrbátom pritlačil na dvere za mnou.

"Tak, povieš mi konečne, kto ti písal?" Opýtal sa ma zatiaľ pokojným hlasom, v ktorom som však počula miernu nervozitu spojenú s hnevom, ktorý sa ale snažil zamaskovať, zatiaľ čo si jeho ruky našli miesto na mojich bokoch.

"Zayn." Povedala som pravdivo a sledovala jeho výraz tváre, ktorý sa zatiaľ nemenil.

"Hm, čo chcel?" Nákrčník obočím, pričom som mohla vidieť, že s tým nieje príliš spokojný, no snaží sa to tolerovať, za čo som bola naozaj vďačná, pretože som nestála o ďalšie hádky s ním.

"Chcel sa stretnúť." Povedala som a premýšľala, čo povedať ďalej, pretože som vedela, že sa zvyšok dozvie tak ako tak.

"Súhlasila som, stretneme sa o druhej." Povedala som a na chvíľu odvrátila zrak k oknu, za ktorým znova poletovali snehové vločky, a potom ho znovu premiestnila do Harryho zelených očí.

"Fajn." Povedal a perami sa prisal na tie moje. Zmätene som nakrčila obočie a jemne ho od seba odstrčila.

"Fajn? Nič viac nepovieš?" Opýtala som sa ho stále so zmäteným výrazom a sledovala ako mykol ramenami.

"Verím ti Rose.. A Zayn je môj najlepší kamarát už dlhé roky, vždy sme chceli dobre pre toho druhého, a aj keď viem, že k tebe niečo cíti, niečo mi hovorí, že sa o nič nepokúsi, pretože vie, že ak by to urobil, tak by to s ním určite nedopadlo veľmi dobre." Povedal a znova mykol plecami, zatiaľ čo sa na mojej tvári tvaroval široký úsmev.

"Milujem ťa." Povedala som a tentoraz som si ho ja pritiahla do nežného bozku.

***

"Potom mi zavolaj, prídem po teba." Povedal mi Harry, keď jeho auto zastavilo pred kaviarňou, kde som sa mala stretnúť so Zaynom. Prikývla som a vlepila mu rýchly bozk predtým, ako som vystúpila z auta a rýchlym krokom vošla do kaviarne. Vonku stále husto snežilo a napriek tomu, že som bola oblečená ako eskimák, mi bolo chladno.

Otvorila som dvere do priestrannej kaviarne, v ktorej bolo príjemné teplo, nad čím som sa spokojne pousmiala a zrakom začala prechádzať po miestnosti v snahe nájsť Zayna, ktorého som nakoniec zahliadla so širokým úsmevom na tvári v zadnom boxe.

"Ahoj Zee." Pozdravila som ho, keď som došla k stolu a on si ma vtiahol do pevného objatia. Obaja sme sa posadili za stôl a ja som do ruky ihneď schmatla menu, pretože môj žalúdok vydával nepríjemné zvuky, keďže jediné, čo som dnes jedla, boli vianočné koláčiky, z ktorých som si mimochodom bola istá, že som pribrala minimálne päť kíl, no o tom sú Vianoce však?

Po chvíli k nám pricupitala čašníčka, ktorá mohla mať niečo okolo dvadsať rokov a pri pohľade na Zayna sa flirtovne usmiala a nenápadne si výstrih potiahla nižšie, nad čím som musela prekrútiť očami.

"Ja si dám špagety Carbonara a k tomu čierny čaj." Povedala som a venovala jej falošný úsmev, ktorý ignorovala a ihneď sa otočila so širokým úsmevom späť na Zayna.

"A vy?" Opýtala sa piskľavým hlasom, z ktorého mi takmer popraskali ušné bubienky.

"Ehm, dám si hovädzí steak s pečenými zemiakmi a dresingom, a k tomu čiernu kávu." Povedal znudeným tónom, ktorý sa mi z nejakého dôvodu pozdával a bola som rada, že sa jej ihneď nehádzal do výstrihu, ale namiesto toho ju úspešne ignoruje.

Keď videla, že sa hej od neho zrejme veľa pozornosti nedostane, tak sa otočila a odišla naspäť k baru, kde začala pripravovať našu objednávku.

"Práve si si odohnal možnú spoločnosť na večer." Zasmiala som sa a lakte si položila na stôl.

"Nebola môj typ." Mykol ramenami a oprel sa hlbšie do sedačky za ním.

"A kto je tvoj typ? Počkaj, daj mi sekundu, niečo ako tá blondína v rohu?" Povedala som pobavene a prstom nenápadne ukázala na dievča sediace pár metrov od nás, ktoré vyzeralo, že má za sebou minimálne tri botoxy.

"Ty si môj typ." Povedal akoby nič, zatiaľ čo mu na tvári pohrával mierny úškrn. Prekvapene som zrak stočila k nemu a snažila sa vyčítať, či to myslel vážne, no podľa jeho výrazu som usúdila, že myslel, a keďže som nemala poňatia čo povedať, tak som siahla po mojej kabelke, z ktorej som po chvíli vytiahla jeho vianočný darček a posunula ho po stole bližšie k nemu.

"Čo to je?" Opýtal sa a nechápavo hľadel na balíček pred sebou.

"Tvoj vianočný darček." Povedala som nadšene a rukami si podoprela bradu, čakajúc kým ho otvorí.

"Vieš, že si mi nemusela nič dávať, však?" Povzdychol si a rukami siahol po balíčku.

"Ale chcela som." Povedala som nedočkavo, pretože som bola zvedavá na jeho reakciu, ktorá som dúfala, že bude pozitívna.

Ako prvú do ruky vzal koženú bundu, ktorá sa podobala tej, ktorú mal na sebe aj teraz, nad čím som mierne pokrčila obočie, pretože vonku museli byt aspoň mínus päť stupňov a pochybujem, že ho obyčajná kožená bunda dokázala dostatočne zahriať.

"Je perfektná. Ako si ju zohnala? Je len pár obchodov, kde ju predávajú." Opýtal sa a zrak zdvihol ku mne, pričom som mu na očiach mohla vidieť, že som mu naozaj urobila radosť za čo som bola rada. Mykla som ramenami a venovala mu tajomný úsmev, práve keď k nám prišla čašníčka a niesla naše objednávky, pričom som si taktiež nemohla nevšimnúť, že sveter, ktorý mala predtým prehodený cez ramená, tentoraz bol mimo dohľad a na sebe mala iba obyčajné čierne tričko stiahnuté skoro po zem.

"Nech sa páči." Položila pred nás jedlo pričom sa nezabudla nakloniť tak, aby mal Zayn perfektný výhľad do jej výstrihu, ktorý však on ale úplne ignoroval a ďalej obdivoval koženú bundu, pod ktorou práve zračil aj retiazku, pričom sa z jeho úst vydral hlboký smiech.

"Kúpila si mi retiazku s príveskom cukrovej vaty?" Povedal pomedzi smiech čím aj mňa donútil trochu sa zasmiať.

"Viem, že to pravdepobne nebudeš nosiť, no kúpila som ti to preto, aby si nikdy nezabudol, že všetkému treba dať najrpv šancu predtým, ako to nadobro odsúdiš." Povedala som a jemne sa pousmiala, na Zaynovej tvári sa takisto vytvaroval mierny úsmev a prikývol predtým, ako siahol vedľa seba a na stôl položil podobný balíček, ako som pred chvíľu vytiahla ja.

"Tak, toto je pre teba." Povedal a s miernym úsmevom na tvári ku mne posunul menší balíček.

"Ale ty si mu už predsa dal vianočný darček, Candyfloo pamätáš ?" Povedala som zmätene a sledovala úškrn tvarujúci sa na jeho tvári, keď mykol ramenami a pokynul mi, aby som to otvorila.

Po roztrhnutí baliaceho papiera som objavila obraz, ktorý keď som otočila, tak som videla presnú kópiu seba. Moja ruka vyletela ohromene k ústam, keď som sa na to nemohla vynadívať.

"Ja- neviem čo mám povedať." Povedala som stále držiac zrak na plátne predomnou.

"Tak iba povedz, či sa ti to páči." Povedal a nervózne sa poškriabal na krku. Svoj zrak som konečne zdvihla od obrazu a upriamila ho do jeho orieškových očí, ktoré teraz nabrali svetlý odtieň.

"Je to prekrásne. Vedela som, že máš talent, ale toto - toto je neskutočné. Mal by si ísť študovať umenie Zee, pretože toto, toto je naozaj úžasné." Povedala som stále mierne vyvedená z miery. Nikdy predtým som nedostala nič tak perfektné, ak teda nepočítam darček od Harryho.

"Rozmýšľal som nad tým, no ešte si niesom istý. Kreslenie a to všetko ma baví, no neviem, či sa tým chcem živiť." Pokrčil ramenami. Usmiala som sa a zrak sklopila na tanier predomnou a ihneď sa pustila do mojej porcie, pretože môj žalúdok sa začínal znova ozývať.