Teenage love H.S

12. kapitola

"Ahoj. Platí ten dnešok?" Opýtal sa ma Harry, keď som vošla do triedy. Prikývla som mu a jemne sa pousmiala. Musím povedať, že sa celkom teším.

"Kam pôjdeme?" Už odmalička som bola zvedavá, takže je pochopiteľné, že chcem vedieť, kam pôjdeme.

"To je prekvapenie." Šibalsky sa na mňa uškrnul a oprel sa o stoličku. Pretočila som oči a povzdychla si.

"Takže žiaci, dnes si dáme krátky test." Oznámila nám učiteľka a mne skoro zabehlo. To to nemohla oznámiť dopredu? Matika mi nejde ani keď sa dopredu pripravujem, nieto keď sa do učebníc ani nepozriem. Povzdychla som si a tvár si vložila do dlaní. Cítila som na sebe Harryho pohľad, no v tejto chvíli mi to bolo jedno. Naozaj nepotrebujem hneď prvý mesiac nachytať zlé známky.

Učiteľka nám rozdala test, na ktorom boli rôzne príklady, ktorým som absolútne nerozumela a nevedela ako ich vypočítať. O pár minút som videla, že Harry už dopísal a pozrel sa do môjho testu. Pravdepodobne si teraz myslí, že som úplne blbá a neviem vypočítať pár hlúpych príkladov, no na moju obranu, v matike som bola vždy antitalent. Proste nedokážem pochopiť tie hlúpe vzorce, mocniny, odmocniny a ďalšie hlúposti.

Zrazu nám Harry vymenil papiere a začal pracovať na tom mojom, našťastie sa učiteľka nepozerala a robila niečo za jej stolom. Zmätene som na neho pozerala, zatiaľ čo on pracoval na mojej písomke.

O pár minút mal hotovú aj tú moju a papiere vymenil späť. Perami som mu naznačila 'ďakujem' načo sa on len pousmial.

Keď učiteľka pozbierala všetky texty, tak konečne zazvonilo a všetci sa rozišli von z triedy. Rýchlo som sa rozbehla za Harrym, aby som ho stihla a chytila ho za zápästie. Pri tom dotyku mi telom prešla elektrina a príjemný pocit.

"Ja len, ehm vážne ďakujem za ten test. Matika mi nikdy nešla a zrejme by som dostala päťku, takže si mi vážne pomohol." Povedala som a svoj pohľad sklopila k zemi.

"To je v pohode, ber to ako ospravedlnenie, ako som sa k tebe správal." Povedal a ja som sa na neho prekvapene pozrela. On sa mi nepriamo ospravedlnil? Nestihla som mu nič odpovedať, pretože odomňa rýchlo odkráčal. Znova som ostala šokovane stáť na mieste, kým sa školou nerozozvučal zvonček na hodinu. Rýchlo som odišla do triedy, kde som si sadla ku Mattovi.

***

Po skončení poslednej hodiny som vyšla zo školy a porozhliadla sa, či niekde neuvidím Harryho. Zazrela som ho, ako sa opiera a dvere svojho auta a niečo ťuká do mobilu.
Keď ma zbadal, ako pri ňom stojím tak sa na mňa usmial, pozdravil a pokynul mi, aby som nastúpila do auta.

"Už mi povieš kam ideme?" Spýtala som sa ho, keď som odvrátila zrak od ubiehajúceho Londýna za oknom.

"Chvíľu vydrž a dozvieš sa to sama." Povedal, zatiaľ čo svoj pohľad nepresunul od cesty. Keďže som videla, že to nemá šancu, tak som sa pohodlne oprela do sedadla a čakala, kým prídeme na miesto.

"Tak a sme tu." Zvolal asi po polhodine cesty Harry. Poobzerala som sa naokolo, no videla som len samé stromy a kriaky.

"Harry, neprišiel si ma zabiť a zakopať do lesa však?" Opýtala som sa ho zo srandy a s nadvihnutým obočím sa na neho pozrela. Začal sa hlasno smiať.

"Nie Rose, neprišiel som ťa sem zakopať." Povedal, keď sa ako tak ukľudnil.

"Poď, musíme chvíľu kráčať." Povedal a to už vystupoval z auta.

Po pár minútach chôdze, sme sa ocitli na trochu vyššom kopci, z ktorého bolo vidno skoro na celý Londýn. Práve zapadalo slnko, ktoré krásne osväcovalo toto mesto.

"Harry, je to tu nádherné." Povedala som stále obdivujúc tento úžasný výhľad.

"Chodím sem, keď chcem premýšľať alebo byť chvíľu sám. Nikto to tu nepozná, takže je tu vždy pokoj. Pôsobí to tu ukľudňujúco, aj preto sem chodím." Povedal a svoje zelené smaragdy uprel na mňa.

Obaja sme si sadli na trávu a sledovali západ slnka. Spomenula som si, ako ma ocko brával na podobné výlety, ktoré som milovala. Vždy, keď si v práci urobil voľno, tak sa venoval nám.

"Nad čím premýšľaš?" Spýtal sa ma odrazu Harry a ja som sa rozhodovala, či mu mám klamať alebo povedať pravdu.

"Rozmýšľala som nad otcom. Keď ešte žil, tak ma tiež brával na takéto výlety a ja som ich zbožňovala." Povedala som mu a do očí sa mi na hrnuli slzy, ktoré som sa snažila odohnať, no jedna si našla cestíčku, ktorou skĺzla po mojej tvári. Rýchlo som ju zotrela aby si ju Harry nevšimol. No zrejme som bola pomalá. Harry položil svoju dlaň na tú moju v znaku, že tu je so mnou, čo ma vážne príjemne prekvapilo.

"Povedz mi viac o tvojej rodine, prosím." Zahľadel sa na mňa a ja som premýšľala, či mu mám ukázať túto moju stránku. Málokomu sa v tomto otvorím, pretože viem, že ľudia ma potom budú ľutovať a pozerať sa na mňa z úplne iného pohľadu.

"Už keď som bola malá, tak moji rodičia trávili veľa času v práci, no vždy si našli čas aj na mňa a Thea. Vždy keď mal ocko čas, tak nás bral na rôzne výlety a s mamou sme často chodili nakupovať. Na moje trináste narodeniny som dostala foťák a ja som z toho bola strašne nadšená. Vtedy som si prvýkrát zlomila ruku, pretože som s ním vybehla na kopec aby som urobila prvé fotky a keď som išla späť, tak sa mi pošmykla noha a ja som sa skotúľala dole, ale foťáku sa našťastie nič nestalo. Ocko si vtedy vzal týždeň voľno aby sa o mňa mohol starať. Pamätám si, že som vlastne bola aj rada, že mám zlomenú ruku, pretože sa mi rodičia venovali ako nikdy predtým. No na budúci rok, keď sa ocko vracal zo služobnej cesty, mal autonehodu. Bol na mieste mŕtvy. Ani si nevieš predstaviť ako ma to vzalo. Bola som úplne na dne. Pomáhala mi jedine Hailey, moja najlepšia kamarátka, len jej som sa vždy vedela vyrozprávať a povedať jej všetko. Pred ostatnými som predstierala, že som v pohode. Hlavne pred rodinou. Viem, že by sa ešte viac trápili a to som nechcela. Od vtedy išlo veľa vecí dolu vodou. Mama sa mi už skoro vôbec nevenovala, no chápala som ju. Otca milovala a tiež to pre ňu bolo ťažké. Postupom času sme sa z toho ako tak dostali, no aj tak je to ťažké. " Povedala som a moja tvár bola celá mokrá od sĺz. Už som nezadržiavala slzy. Potrebovala som sa vyrozprávať a vyplakať. Dostať to zo seba. Harry vedel, že nechcem žiadnu ľútosť, kde by hovoril, veci ako 'je mi to ľúto' alebo 'to bude dobré'. Preto si ma len privinul do objatia a ukľudňujúco hladkal po chrbte, zatiaľ čo som mu ja plakala do hrude.

"Si silná, Rosie. Zažila si si toho veľa, ale nerozprávaš o tom a zakrývaš bolesť len aby sa ostatní netrápili, nie ako iní ľudia, ktorí nezažili ani zďaleka, to čo ty a robia sa neviem čím ." Povedal a ja som sa jemne pousmiala nad jeho prezývkou.

Zrazu som ucítila, ako svoje pery priložil k mojim vlasom. Nad týmto gestom som sa pousmiala a tesnejšie sa k nemu privinula.

Keď sa začalo stmievať, tak sme pomaly zišli z kopca a Harry ma odviezol domov.