Teenage love H.S

8. kapitola

"Ahoj, poď ďalej." nútene som sa na neho usmiala a odstúpila od dverí, aby mohol vstúpiť.

"Tú nechuť nemusíš dávať tak najavo, ver tomu, že ani ja niesom nadšený z toho, že tu som." Ironicky sa na mňa usmial a vstúpil dovnútra a ja som pretočila očami.

"Dáš si niečo? Vodu, džús alebo kávu ?" Zo slušnosti som sa ho opýtala. Od malička som vedená k slušnosti a pokore a kvôli nejakému pajácovi to meniť nebudem.

"Čaj by bol super." Odpovedal, zatiaľ čo sa obzeral okolo seba.

"Aký?"

"To je jedno. Urob mi ten, ktorý máš rada ty." Povedal a sadol si na barovú stoličku v kuchyni. Vzala som dva sáčky jablko - bazového čaju, dala ich do hrnčekov a zaliala vriacou vodou.

"Poď za mnou do izby, tam mám všetky veci na projekt." Povedala som a rozišla sa hore schodmi do Thovej izby.

"Ja mám oči aj vzadu, Harold." Povedala som, pretože, keď sme prechádzali schody, tak som jasne cítila, že sa mi pozeral na zadok.

"Nepotrebuješ niečo?" Theo svoj  zrak zdvihol od zeme a pozrel sa na Harryho zvedavým pohľadom.

"Ose, kto to je?"

"To je môj spolužiak, prišiel sem, pretože spolu robíme projekt do školy. " Pousmiala som sa na neho a on prikývol a ďalej sa hral s autíčkami. Dvere som mu nechala kúsok otvorené a odišla do svojej izby.

"Tipujem, že to sú tvoji kamaráti z Liverpoolu však?" Spýtal sa ma, keď si prezeral fotky, ktoré mi viseli pod menšou poličkou s knihami v mojej izbe. Prikývla som a pousmiala sa. Prišla som k nemu a zadívala sa na fotku, na ktorej som s Hailey a Alecom. Alec bol a stále je, môj najlepší kamarát z Liverpoolu, tak ako Hailey.

"Chýbajú ti, však?" Spýtal sa ma a ja som prikývla. Mohla som cítiť, ako ma uprene sleduje svojimi očami, no ja som stále svoj pohľad upierala na fotky. V hlave sa mi premietali všetky tie zážitky a spomienky, ktoré som s nimi zažila, na ktoré nikdy nezabudnem.

"Veľmi mi chýbajú, no nemôžem s tým nič robiť." Povedala som a rýchlo si zotrela slzu, ktorá mi unikla z oka.

"Mali by sme začať s tým projektom." Povedala som, aby si nevšimol mojich mokrých očí a otvorila zásuvku, z ktorej som vybrala učebnice na chémiu.

***

"Dobre, ja potrebujem pauzu." Povedala som, po hodine skúmania rôznych chemických reakcií a počítania príkladov.
Harry prikývol a vstal od stola aby sa ponaťahoval. Sledovala som ako sa jeho svaly na rukách napínajú, no keď si Harry všimol môjho pohľadu na ňom, tak som zrak rýchlo odvrátila.

"Niesi hladný alebo niečo?" Spýtala som sa a on len pokrútil hlavou.

"Odkiaľ poznáš Matta Davisa?" Spýtal sa z ničoho nič a uprel na mňa svoj zrak. 

"Je to môj kamarát. Odkiaľ vlastne vieš, že sa poznáme?"

"Videl som vás dnes po škole rozprávať sa."

"Oh, tak to myslíš. Len sa ma pýtal, či s nim niekam pôjdem." Prečo mu to tu vlastne rozprávam? Jeho do to nič nieje.

"A pôjdeš?"

"Asi áno?" skôr som sa spýtala ako odpovedala. Nevidela som dôvod neísť. Matt je v pohode chlapec, je ku mne milý a na rozdiel od Harryho, sa v triede nehrá, že ma nepozná.

"Nemala by si s ním niekam chodiť, Rose. On ma dievčatá len do postele." Povedal a tým má nehorázne naštval.

"Ó vážne? Tak potom som nemala nikam ísť ani s tebou, pretože ty si rovnaký, ba ešte horší. Ale neboj sa, tú chybu už neurobím. Keď dokončíme tento hlúpy projekt, tak ti dám pokoj a ty sa môžeš naplno venovať Nicole a ďalším svojim dievčatám do postele." Skríkla som na neho, no potom som si uvedomila, že neďaleko nás je Theo, tak som hlas znížila. Nič na to neodpovedal, len odišiel a o pár sekúnd bolo počuť treskot dverí, čo značilo, že odišiel. S povzdychom som si sadla na posteľ a tvár si vložila do dlaní. Prečo som ho musela spoznať?