Teenage love H.S

51. kapitola

Ďalšiu noc som vďaka Harrymu nespala, takže som ráno znova vyzerala ako mŕtvola, no dnes som sa to nesnažila nijako zlepšiť, pretože som vedela, že to nemá zmysel.

V izbe som na seba navliekla džínsy a hrubý pletený sveter, a vošla do kuchyne, kde som si urobila zelený čaj. Mama s Theom pravdepobne odišli skôr, čomu som sa nemohla sťažovať, pretože ak by ma mama videla, určite by na mňa spustila kopu otázok  a ja som práve nebola v nálade jej to vysvetľovať.

Keďže som mala ešte trochu času, tak som si aj s hrnčekom čaju sadla na barovú stoličku a zrak uprela na okno oproti sebe. Vonku bolo zamračené a po slnečných lúčoch nebolo ani stopy. Dnes to vyzeralo na upršaný deň

Moje myšlienky sa znova ubrali Harryho smerom a začala som premýšľať nad tým, či sa vôbec ukáže v škole, no došlo mi, že v telefóne sa zdal dosť opitý, takže určite bude najbližšie tri dni zahrabaný v posteli vyspávať opicu. Stále som neverila tomu, že by ma bol schopný podviesť, aj keď tomu všetko nasvedčovalo. Srdce mi našepkávalo, že mu na mne záleží, že by mi to neurobil, no rozum mi vždy pripomínal, koľkokrát predtým mi už ublížil.

Všetky myšlienky na Harryho som vyhnala z mojej hlavy a zrak premiestnila na hodiny, ktoré ukazovali osem hodín ráno. Škola začína o pol deviatej, a keďže idem pešo, tak by som si mohla pohnúť. Rýchlo som na seba navliekla kabát, obula sa a vyrazila von z domu.

Bola som kúsok od školy, keď pri mne zastavilo čierne auto a sklopilo okno spojazdca. Keď som sa pozrela do orieškovo hnedých očí, na tvári sa mi rozlial úsmev.

"Chceš odviesť?"

"Sme len kúsok od školy. Dôjdem to, aj tak som sa chcela prejsť, ale ďakujem." Povedala som so smiechom a chcela kráčať ďalej.

"No tak Rose, nasadni." Povedal, a keďže som sa s ním nechcela dohadovať, tak som ho poslúchla a sadla si na miesto spolujazdca.

"Ozval sa ti Harry?" Opýtal sa ma Zayn a ja som svoj zrak odvrátila preč. Nechcela som sa o tom rozprávať.

"Ozval." Povedala som možno až príliš nepríjemným hlasom a počula ako si povzdychol.

"Chceš o tom hovoriť?" Spýtal sa jemne a zrak na chvíľu upriamil na mňa. Slabo som pokrútila hlavou a on prikývol.

"Ja len - som tu pre teba fajn? Ak budeš čokoľvek potrebovať, môžeš prísť za mnou." Tieto slová ma potešili a vytvarovali úsmev na tvári. Svoju ruku som natiahla k jeho, ktorá bola položená vedľa sedadla a jemne po nej prešla.

"Ďakujem Zee, vážim si toho." Povedala som a venovala mu úsmev.

"Zayn? Práve si minul odbočku k škole." Povedala som zmätene a zrak obrátila na jeho tvár, na ktorej sa risoval pobavený úsmev.

"Nejdeme do školy. Mám pre teba prekvapene a ty sa potrebuješ trochu odreagovať."

"Čo škola?"

"O to sa nestaraj." Povedal jednoducho a mykol plecami.

Pravdou bolo, že som naozaj potrebovala trochu vypadnúť z reality, usporiadať si myšlienky a oddýchnuť si od všetkých vecí, ktorých je v poslednej dobe nejako príliš. Vydýchla som prebytočný vzduch a vypustila z hlavy všetky myšlienky na Harryho, Nicole a všetko ostatné a pohodlne sa oprela do sedadla.

"Tak vidíš." Pousmial sa Zayn. Chcela som sa ho opýtať, kam ideme, no viem, že by mi to nepovedal, takže som sa jednoducho oprela o sedadlo a sledovala cestu za oknom.

***

Asi po trištvrte hodine auto zastavilo pred obrovskou bránou.

"Kde sme ?" Opýtala som sa Zayna, pretože som to tu nespoznávala.