Teenage love H.S

11. kapitola

Ako každé ráno, som vošla do kúpeľne, kde som na seba nechala padať horúce kvapky vody. Znovu mi na myseľ prišiel Harry. Včera keď odchádzal, tak ma znovu pozval von s tým, aby sme začali odznovu, no ja som odmietla. Ale asi som to mala prijať, každý si predsa zaslúži druhú šancu.

"Dobré ráno zlatko, idem dnes skôr, ak chceš zveziem ťa." Povedala mi mama, ktorá sa opierala o kuchynskú linku so šálkou kávy v ruke.

"Dobre, aj tak sa mi nechce ísť v takom počasí pešo." Povedala som jej a do ruky vzala hrnček zeleného čaju.

Keď mama zastavila pred budovou školy, tak som aj jej, aj Theovi zamávala a rýchlo sa rozbehla dovnútra, aby som nezmokla. Vonku lialo ako z konvy, takéto počasie milujem, no len keď môžem ležať doma v posteli s hrnčekom čaju a knihou v ruke. Keď niekam musím ísť, priam to nenávidím.

Keď som prišla k mojej skrinke, tak som neďaleko uvidela Harryho, a tak som sa k nemu rozišla skôr, ako si to rozmyslím.

"Ahoj Rose." Pozdravil ma s prekvapeným pohľadom na tvári.

"Ahoj, chcem ti len povedať, že ak stále chceš začať odznova, tak súhlasím." Povedala som a všimla si ako sa jeho oči rozžiarili, čo ma celkom prekvapilo.

"Super. Môžeme ísť dneska niekam?"

"Dnes nemôžem, ale zajtra by to bolo v pohode." Pousmiala som sa. Dnes som bola dohodnutá, že pôjdem s Mattom na kávu a nechcela som to už rušiť.

"Dobre. A prečo vlastne nemôžeš?"

"Som dohodnutá s Mattom." Povedala som a iskričky z jeho očí razom zmizli.

"Ty naozaj ideš von s tým idiotom?" Spýtal sa ma neveriacky a ja som na neho nadvihla obočie.

"Áno idem a nieje to idiot, Harry." Odvetila som znudeným tónom hlasu. Poznám Harryho ledva pár týždňov a hádame sa viac, ako nejaký manželský pár 30 rokov po svadbe.

Harry sa na mňa nahnevane pozrel a hneď na to odomňa odkráčal preč, zatiaľ čo ja som ostala nehybne stáť na mieste. Po neviem akej dobe som odišla na hodinu španielčiny, kde na mňa zozadu mával Matt.

"Ahoj Mary, platí dnešok?" Opýtal sa ma s úsmevom na tvári.

"Jasné." Usmiala som sa na neho a sadla si do lavice. Do triedy vošla učiteľka a začala vysvetľovať nové učivo, ktorému som absolútne nevenovala pozornosť.

"Zajtra idem von s Harrym." Povedala som Cassidy, keď sme obe stáli pri skrinkách.

"O môj bože. Mňa z teba porazí." Povedala a končekmi prstov si premasírovala koreň nosu. Včera sme spolu večer volali a ona mi povedala, že som urobila dobre, keď som ho odmietla.

"Každý si zaslúži druhú šancu, nie?"

"To áno, lenže on nechce druhú šancu Rose. On ťa chce dostať do postele."

"Tak to má smolu." Ironicky som sa usmiala a obe sme sa rozišli do triedy.

***

Keď skončila posledná hodina, tak som vyšla pred školu, kde ma už čakal Matt, ktorý sa opieral o stenu budovy.

"Tak, kam chceš ísť?" Spýtala som ho, keď som k nemu prišla.

"Poznám jednu výbornú kaviareň neďaleko."

"Tak budem rada, keď mi to tam ukážeš." Pousmiala som sa na neho a o pár minút som už sedela v jeho aute.

"Ehm, ty sa poznáš so Stylesom?" Spýtal sa ma z ničoho nič Matt a krátko na mňa uprel svoj pohľad.

"No, trochu. Prečo?"

"Dnes za mnou prišiel a povedal mi, aby som ti dal pokoj a nie veľmi príjemným tónom, mal som pocit, že mi o malú chvíľu vrazí." Uchechtol sa a ja som sa na neho otočila s prekvapeným výrazom na tvári. Tak on si s tým nedá pokoj. Len som prikývla a zahľadela sa von oknom na ubiehajúci Londýn.

"Tak, sme tu." Povedal Matt a obaja sme vystúpili von z auta. Vošli sme do malej, útulnej kaviarne, v ktorej bolo príjemne teplo a všade na stenách viseli rôzne obrazy a kadeaké dekorácie. Celkovo to tu pôsobilo príjemne.

"Mal si pravdu, je to tu čarovné." Povedala som, zatiaľ čo som sa obzerala po miestnosti.

"Ak ti môžem odporučiť, tak si objednaj toto. Som prevedčený, že ti to bude chutiť."

"Nechám si od teba poradiť. Objednaj a ja zatiaľ pôjdem nájsť miesto na sedenie." Usmiala som sa na neho a odišla dozadu, kde som videla voľný box. O pár minút sa Matt vrátil a na stôl predomňa položil pohár s čiernym čajom a tanier, na ktorom bol úžasne vyzerajúci kúsok torty, ktorej názov som zabudla.

"Koľko si platil?" Opýtala som sa a začala z kabelky vyťahovať peňaženku.

"Prestaň, pozval som ťa ja, tak to ja aj platím."

"Nie, vážne. Nerada ostávam niekomu dlžná." Povedala som mu, no keď som uvidela jeho výraz, tak som radšej zmkla a zdvihla ruky nad hlavu v znaku, že to vzdávam.

"Fajn, vyhral si, ale nabudúce platím ja."

"Beriem." Povedal a obaja sme sa zasmiali. Do ruky som vzala pohár s čajom a trochu si odpila. Neviem ako to robia, ale ten čaj bol neuveriteľne dobrý, takisto ako koláč.

"Je to vážne úžasné." Povedala som s plnými ústami, nad čím sa Matt zasmial.

"Ja viem, preto som ťa sem vzal. Je to to perfektné." Pousmial sa a tiež si na vidličku napichol kúsok torty.

"Povedz mi niečo o Liverpoole. Odmalička chcem to mesto navštíviť. Aké to tam je?" Zaujato sa ma opýtal a pousmial sa.

"Je tam prekrásne. Všetky tie pamiatky, a miesta. Pamätám si jednu nádhernú lúku, na ktorú som vždy chodila s mojou najlepšou kamarátkou, keď som bola smutná alebo keď som chcela byť sama. Nikto o tom mieste nevedel iba my dve. V tom meste mám kopu skvelých zážitkov a spomienok. "

"Ako sa volala tá tvoja kamarátka?"

"Hailey. Kamarátili sme sa odmalička. Vedeli sme o sebe všetko a všetko sme si hovorili. Boli sme vážne najlepšie kamarátky a teraz keď tu nieje mi dosť chýba." Smutne som sa pousmiala a pozrela sa von oknom.

"Už sa vôbec nerozprávate?"

"Voláme si, ale je to iné akoby sme sa rozprávali osobne."

"Ale cez prázdniny ju môžeš ísť navštíviť. Alebo ona nech príde sem, nie?"

"Áno, máš pravdu." Odpovedala som mu a zamyslela sa nad tým. O mesiac a pol budú jesenné prázdniny. Mohla by som sa s ňou predsa nejako dohodnúť.

Asi o hodinu ma Matt odviezol domov, kde som pomohla mame s večerou, potom sa naučila niečo na zajtra do školy a konečne si ľahla do postele.