Teenage love H.S

4. kapitola

"Ja si dám ten jablkovo - bazový čaj a brusnicový cheesecake"

"Dobre, ja to objednám a ty choď vybrať miesto na sedenie." Usmial sa na mňa a ja som sa rozhliadla po kaviarni a následne si šla sadnúť úplne do zadu, kde bol posledný voľný stôl.

"Nech sa páči." Harry predomňa položil môj čaj, z ktorého sa liahla úžasná vôňa a cheesecake, ktorý vyzeral pekelne dobre.

"Koľko ti dlžím?" spýtala som sa ho a v kabelke začala hľadať peňaženku.

"Je to na mňa." mrkol na mňa a do ruky si vzal svoju horúcu čokoládu.

"Tak, ďakujem. Niekedy ti to vrátim." usmiala som sa na neho a vzala si do ruky vidličku, ktorou som odkrojila z cheesecaku.

"Dobrý však?" opýtal sa ma, keď videl ako sa nad chuťou tohto božského zákusku rozplývam.

"Hm" nadšene som prikývla, na čo sa Harry zasmial.

"Takže, pred tým si bývala v Liverpoole?"

"Áno, s mamou sme sa sem prisťahovali, pretože tu dostala lepšie pracovné miesto."

"Máš nejakých súrodencov?" opýtal sa ma a tiež si odkrojil z jeho cheesecaku, ktorý mal rovnaký ako ja.

"Mám mladšieho brata Thea, ktorý má 4 roky a ty?"

"Mám staršiu sestru Gemmu."

Keď sme dojedli, tak sme vyšli z kaviarne a ja som sa rozišla k jeho autu, no prekvapil ma, keď navrhol, že by sme sa mohli ísť prejsť do neďalekého parku.

Počas prechádzky sme sa rozprávali o všeličom. Tiež sa ma pýtal, či mi nechýba Liverpool, na čo som mu odpovedala, že mi chýbajú zážitky, ktoré som tam mala a kamaráti.

Po hodine a pol, keď sa začalo stmievať, sme usúdili, že by sme sa mohli vrátiť.

Aj keď som mu povedala, že pôjdem domov pešo, tak mi to zatrhol a opýtal si moju adresu, ktorú som mu neskôr nadiktovala.

O pár minút sme zastavili pred našim domom.

"Ďakujem za dnešok, užila som si to." usmiala som sa .

"To aj ja."

"Už si o mne nemyslíš, že som namyslený a bezcitný idiot?"

"Prečo by som si to mala myslieť?"

"No tak, každý to o nás hovorí a som presvedčený, že tie reči o nás ti niekto povedal hneď v prvý deň. A ja nevravím, že to nieje pravda ale nie všetko. "

"Nie, už si to nemyslím." zasmiala som sa.

"Takže si si to vážne myslela."

"Tak potom, čo mi povedali a ako sme sa zrazili som veľmi nemala na výber."

"To máš pravdu."

"Dobre, tak ja už pôjdem." pomaly som otvorila dvere a vyšla von.

"Dobrú noc, Rosemary. " poprial mi, na čo som sa usmiala a zabuchla dvere od auta. Keď som otvorila vchodové dvere, tak sa ku mne rozbehol Theo, ktorý ma objal svojimi malými rúčkami okolo nôh a za ním prišla mama.

"Kto sedel v tom aute?" Opýtala sa ma a na tvári mala podozrievavý pohľad.

"Kamarát zo školy."

"Hm, tak kamarát?" Na tvári jej žiaril úškľabok, nad ktorým som pretočila očami. Vyzula som sa z mojich conversiek a na ruky si vzala Thea, ktrorý mi na líčko venoval malý božtek.

"Si hladná? o chvíľu bude hotová večera."

"Niesom, ale musím sa ešte učiť, takže pôjdem do izby." Povedala som jej a vyšla hores schodmi do mojej izby, kde som sa prezliekla do domáceho oblečenia a odišla do kúpeľne.

Keď som počítala nejaké príklady z matiky, ktorým som vôbec nerozumela, tak mi zavibroval mobil v oznámení, že mi prišla správa. Na obrazovke svietili Cassidyino meno a tak som ho odblokovala a klikla na správu.

Cassidy: Tak, ako bolo s pánom tajomným?

Vy: Celkom dobre, náhodou bol veľmi milý.

Cassidy: Milý? Tak tomu neverím. Oni niesú nikdy milý, Rose.

Vy: Ale možno sú, len ich nepoznáš. Neviem akí sú ostatní, no Harry sa mi zdá v pohode.

Cassidy: Ako myslíš. Ráno ťa počkám pred domom a povieš mi viac detailov.

Hodiny v mojej izbe ukazovali pol jedenástej večer. Nastavila som si budík na pol siedmu a ľahla si do postele, kde som o malú chvíľu zaspala.