Teenage love H.S

52. kapitola

Zastavili sme pred rodinným domom na konci Londýna. Pred domom bola obrovská záhrada plná množstvom prekrásnych kvetov.

"Zee? Kde sme?" Opýtala som sa nechápavo Zayna, ktorý mi venoval šibalský úsmev a vystúpil z auta. S povzdychnutím som ho nasledovala až k dverám, kde sme zazvonilo a čakali, kým sa dvere otvoria.

Po chvíli sa dvere otvorili a za nimi stála postaršia pani s modrými očami a prívetivým úsmevom na tvári.

"Zayn, ako dlho som ťa nevidela. Chýbal si mi srdiečko." Zvolala pani a vtiahla ho do pevného objatia. Bolo krásne vidieť, že Zayn má s niekym takýto vzťah.

"A toto musí byť Rosemary, však? Ja som Abby. Zayn mi o tebe veľa rozprával, som rada, že ťa konečne spoznávam." Povedala príjemným hlasom a takisto ma vtiahla do objatia, čo ma najrpv prekvapilo, no objatie som jej opätovala.

"Rose, toto je naša rodinná priateľka a prakticky moja druhá mama." Povedal Zayn s úsmevom na tvári, ktorý som mu s prikývnutím opätovala.

"Poďte dnu, predsa tu nebudeme stáť v tejto zime." Povedala Abby a zatiahla nás do domu.

"Ako sa ti darí v škole Zayn?" Opýtala sa Abby, keď sme kráčali dlhou chodbou do kuchyne.

"Dá sa to zniesť. Rose mi trochu pomáha, takže to ide lepšie." Odpovedal Zayn a poškriabal sa na krku, zatiaľ čo sa Abby so smiechom otočila na mňa.

"To som rada. Vieš Rose, Zayn je múdry, ale čo sa týka školy, tak bol vždy lenivý ako voš." Povedala so smiechom a Zayn len mykol plecami.

"Tak tu sú. Sú rozkošné však?" Zvolala Abby, keď sme vošli do kuchyne a zbadali veľký pelech, v ktorom sa hrali maličké mačiatka. Bolo ich asi päť a všetky sa naťahovali o veľkú pletenú guľu. Štyri boli úplne čierne a jedno z nich, ktoré bolo taktiež najmenšie zo všetkých, malo po sebe biele fľaky. 

"Sú prekrásne." Povedala som nadšene a kľakla si k pelechu. Dve z nich sa prestali naťahovať o hračku so svojimi súrodencami a nesmelo pricupitali ku mne.

"Majú len niečo cez dva mesiace a najrpv ich bolo šesť, no jedno bohužiaľ zomrelo hneď po narodení." Povedala Abby a ku koncu sa mierne zamračila. Zatiaľ čo som na rukách mala čierne mačiatko, tak sa mi o nohu začalo obtierať to s bielymi fľakmi a pozeralo na mňa svojimi veľkými tmavými kukadlami, ktorým by sťažka niekto odolal.

"Oh, zabudla som sa na niečo. O chvíľu sa vrátim." Povedala Abby a vybrala sa preč z miestnosti. Zayn si čupol ku mne a taktiež sa zahľadel na mačiatka.

"Vyber si jedno." Povedal po chvíli Zayn s očami upretými v tých mojich.

"Čo?" Opýtala som sa zmätene a na jeho tvári sa objavil znova ten šibalský úsmev.

"Jedno mačiatko je tvoje. Ber to ako predvianočný darček odomňa." Povedal s nemiznúcim úsmevom na tvári, zatiaľ čo som sa na neho stále neveriacky pozerala.

"T-to myslíš vážne?" Zayn prikývol a rukou pohladkal jedno z mačiatok.

"Zee, to je od teba milé, ale to nemôžem prijať." Povedala som a mačiatko položila na zem.

"Rose, prestaň. Vravela si mi, že si praješ mať mačku, tak prestaň vymýšľať a jedno si vyber." Povedal so zrakom upretým do mojich očí.

"Si si istý ?" Povedala som po chvíli, čo som sa v jeho očiach snažila nájsť náznak nesúhlasu, no videla som tam iba nadšenie.

"Žiadne iné dievča odomňa pred tým nič takéto nedostala, teda okrem mojich sestier a mamy, takže by si si to mala vážiť." Povedal so zamysleným výrazom, ktorý sa o chvíľu zmenil na pobavený. Naklonila som sa k nemu a ruky silno obmotala okolo jeho krku. Tie jeho som cítila ako sa obtočili okolo môjho trupu a svoju hlavu som zaborilo do jeho krku.

"Ďakujem." Zašepkala som mu do ucha, a potom sa od neho odtiahla. Na jeho tvári svietil široký úsmev, keď prikývol.

"Tak, ktoré ste si vybrali ?" Do kuchyne vošla Abby a v ruke držala nejakú tašku. Zayn sa na mňa spýtavo pozrel a ja som zrak sklopila k peliešku.

Rozkošné čierno - biele mačiatko sa mi obtrelo o ruku a zahľadelo sa na mňa jeho obrovskými kukadlami, ktoré mi pripomenuli jedno mačiatko čias, kedy som mala asi osem rokov a na prechádzke s ockom sme našli podobné mača, ktoré bolo v hroznom stave, a tak sme si ho vzali domov, no nanešťastie po pár dňoch zomrelo. Vtedy mi to prišlo neuveriteľne smutné a dosť som plakala, aj keď u nás bolo len pár dni.

Musela som sa pousmiať nad touto myšlienkou. Mala som rozhodnuté.

Do ruky som si vzala čierno - biele mačiatko a s víťazným úsmevom sa pozrela na Zayna.

"Výborne. Do tašky som vám pribalila všetky potrebné veci vrátane krmiva na pár dni. " Povedala nadšene Abby a ja som so širokým úsmevom na tvári prikývla.

"Dobre, už by sme mali ísť. Vonku to vyzerá na poriadnu búrku a my pred sebou máme minimálne hodinu cesty." Povedal Zayn a obaja sme sa rozišli k vchodovými dverám.

"Rada som ťa spoznala Rose, dobre sa mi o neho postaraj." Pošepkala mi Abby do ucha, keď mi Zayn podával bundu. Prikývla som a ešte raz sa jej poďakovala pred tým, ako sme obaja nasadli späť do auta a vyrazili domov.

***

Chvíľu pred tým, ako sme prišli k nášmu domu sa strhla poriadna búrka a ja som sa nemohla dočkať, keď s hrnčekom čaju zaleziem pod perinu.

V dome bola tma, takže som predpokladala, že mama ani Theo ešte niesu doma, čo mi pravdupovediac nejako nevadilo.

"Tak. Aké jej dáš meno?" Opýtal sa ma Zayn so zrakom upretým na maličké stvorenie spiace na mojich nohách.

"Ako vieš, že to je ona a nie on?" Opýtala som sa s pobaveným úsmevom na tvári.

"Abby to vravela, ešte keď sme boli u nej, no ty si bola príliš zabratá do naťahovania sa o loptu s mačaťom." Povedal Zayn a ja som znova pretočila očami.

"Všimol si si vôbec aké boli rozkošné? Nedalo sa im predsa odolať." Povedala som a päsťou ho buchla do ramena.

"Bude sa volať Candyfloo." Povedala som po chvíli ticha. Zayn sa na mňa prekvapene pozrel a pozdvihol obočie.

"Ako ťa to preboha napadlo?" Opýtal sa so zmäteným výrazom, zatiaľ čo nechápavo mávol rukami.

"Oh no tak. Cukrová vata je Candy floss, ale to znie divne, takže to bude Candyfloo." Povedala som s pyšným úsmevom na tvári.

"Hm." Mľaskol.

"Takže, keď budeš po dome volať Candyfloo, tak to vôbec nebude znieť divne, však?" Opýtal sa s odutou perou a pomaly kývol hlavou v súhlas.

"Nie, nebude. Je to perfektné. Aspoň si vždy spomeniem na tento deň a na to, že vďaka mne si si obľúbil cukrovú vatu." Povedala som a víťazne sa pousmiala, zatiaľ čo sa Zayn zasmial mojim myšlienkovým pochodom, ktoré absolútne nedávali zmysel.

"Naozaj som si dnešok užila. Ďakujem, Zee." Povedala som po chvíli a venovala mu jemný úsmev, ktorý mi opätoval. Svoju ruku som položila na kľučku a chcela vystúpiť z auta, no zastavila ma Zaynova dlaň na mojom kolene.

"Bude to dobré, fajn?" Usmial sa a rukou mi upokojujúco prešiel po stehne.

"Ďakujem ti za všetko Zee. Mám ťa rada." Povedala som a naklonila sa cez riadiacu páku, aby som ho mohla vtiahnuť do objatia.

"Aj ja teba Mary. Ani nevieš ako." Povedal blízko mojho ucha a mne to na tvári vytvorilo široký úsmev.

Otvorila som dvere auta a rýchlo sa rozišla k vchodovým dverám, pretože vonku lialo ako z konve. No v tom mi zabránilo telo opierajúce sa o vchodové dvere.

"Harry?"