Teenage love H.S

59. kapitola

"Sú Vianoce Rose! Vstávaj, sú Vianoce!" Theo mi prudko začal skákať po posteli, takže som ho stále so zatvorenými očami stiahla k sebe a znova spokojne vydýchla.

"Nemôžeš spať Rose. Sú Vianoce." Začal so mnou slabo triasť a hrať sa s mojimi vlasmi, keď zistil, že znova zaspávam.

Po chvíli som porazene vstala z postele a spolu s Theom, ktorý ma ťahal za ruku sme zišli dole do kuchyne, kde mama pripravovala raňajky.

"Dobré ráno Rose." Obrátila sa na mňa s úsmevom a na stôl položila tanier plný palaciniek. Úsmev som jej opätovala a posadila sa za stôl vedľa Thea.

"Rozmýšľala som, že by sme sa dnes mohli ísť trochu prejsť do lesa, večera bude o šiestej večer, takže si myslím, že by sme poobede mohli vyraziť." Mama sa na nás zadívala spýtavým pohľadom, na ktorý Theo mykol plecami a začal jesť svoju palacinku.

"Vadilo by ak by ste šli len vy dvaja? Chcela som ísť za Cassidy." Povedala som a džemom si začala natierať palacinku.

"V poriadku, tak pôjdem len s Theom, fajn?" Mama cvrnkla Theovi do nosu, ktorý znova len mykol plecami, a tak som sa pousmiala a pustila sa tiež do raňajok.

***

"Tak ja idem ahoj." Skríkla som na mamu do vedľajšej miestnosti, okolo krku som si obmotala šál, na ruky navliekla rukavice a vyšla do zasneženej ulice.

Na tvár mi dopadali snehové vločky, keď som kráčala ku Cassidy, s ktorou som sa naposledy videla predtým, ako som odišla k starým rodičom.

Všetko okolo mňa vyzeralo ako z rozprávky, ulice pokryté bielou prikrývkou, domy, ktoré boli ozdobené na môj v kus príliš gýčovo a deti robiace snehových anjelov. Všetko by bolo dokonalé, ak by som sa o pár hodín nemala stretnúť s Harrym, s ktorým som sa nerozprávala skoro dva týždne. Chcela som ho vidieť, tak veľmi som ho potrebovala vidieť, no taktiež som sa toho bála. Nemala som potuchy, čo mu poviem a takisto čo mi povie on. Vyženie ma? Bude tam azda mať inú namiesto mňa? Myslím, že to by som nezvládla a kompletne sa zhrútila.

O pár minút som zvonila u Cassidy a čakala, kým mi príde otvoriť dvere, čo sa o chvíľu aj stalo a predomnou sa objavilo čiernovlasé dievča. Ústa sa mi samovoľne skrútili do tvaru 'O' a ja som sa nezmohla na nič iné iba na ňu zarazene hľadieť.

"Čo si to spravila." Povedala priškrteným hlasom a palcami jemne prešla po jej havraních vlasoch.

"Chcela som zmenu a vždy sa mi strašne páčila predstava mať tmavé vlasy, tak som si povedala prečo nie?" Mykla ramenami a vtiahla ma dovnútra, no ja som stále nebola schopná robiť nič iné iba zízať na jej vlasy.

"Fajn, teraz sa začínam báť. Naozaj to vyzerá až tak zle ?" Opýtala sa nervózne a rukami si ich prehrabla. Pokrútila som hlavou a rýchlo zamrkala, aby som sa trochu prebrala.

"N - nie vyzerá to super, ja len že som ti vždy závidela ryšavé vlasy, boli úžasné a tieto ti tiež pristanú, ale proste - ." Zasekla som sa vo vete a stále na ňu udivene hľadela.

"Tak fajn, stačí. Začínam z teba šalieť." Povedala po chvíli a za ruku ma potiahla do jej izby.

"Veselé Vianoce!" Zvolala a do rúk mi strčila  krabicu zabalenú v baliacom papieri.

Pomaly som roztrhla papier, nechala ho padnúť na zem a uvidela prekrásny stojan na bižutériu a krabičku plnú rôznych druhov čajov.