Teenage love H.S

39. kapitola

"Aké máš na dnes plány?" Opýtala sa ma mama pri raňajkách, čo ma donútilo spomenúť si na dnešnú párty, na ktorú sa mi vôbec nechce ísť, ale kvôli Cas a Zaynovi tam pôjdem. A aj keby som sa rozhodla neísť, tak ma tam jeden z nich dotlačí hoci aj násilím, takže sa mi neoplatí protestovať.

"S Cassidy ideme von." Povedala som, pretože si myslím, že ak by som mame povedala, že idem na párty, kde bude určite alkohol možno aj drogy a ľudia sa tam o seba obtierajú ako nejaké prísavky, tak by asi nadšená nebola a pravdepodobne, by ma zamkla v izbe a nemohla by som vyjsť minimálne do zajtrajšieho rána. Moja mama nieje prísna, ale ak je niečo čo zo srdca nenávidí tak sú to takéto párty a nikdy ma na žiadne nechce púšťať.

"Dobre. Kedy sa vrátiš? Potrebovala by som s niečim pomôcť."

"No, predpokladala som, že u nej prespím?" Povedala som neisto, pretože som nevedela ako na to bude mama reagovať, no dopredu som tušila, že by som sa domov nevrátila skôr ako o jednej ráno.

"Tak dobre, necháme to na inokedy." Povedala mama a jemne sa pousmiala. Prikývla som a vrátila sa k mojim raňajkám, ktoré sa skladali z ovsenej kaše s ovocím.

***

Práve som utierala prach v obývačke, keď mi mobil zavibroval prichádzajúcou správou. Vzala som ho do ruky a uvidela, že mi písal Harry, čo ma celkom potešilo.

H: Ideš dnes na tú párty? xx

R: Pravdepodobne áno. Ak by som nešla, tak by ma tam tak, či tak Cassidy so Zaynom dotiahli, takže nemám na výber. Čo ty ?

H: Keď tam ide moje dievča, tak musím ísť predsa aj ja. Nenechám aby sa po tebe sápali tí nadŕžaní kokoti.

Pri slovách 'moje dievča' sa mi na tvári vytvaroval široký úsmev a pocítila som príjemný pocit, že ma tak Harry nazval.
Z môjho snenina ma vytiahla prichádzajúca správa od Harryho.

H: Už sa ťa nemôžem dočkať babe. Prídem po teba o siedmej.

Po prečítaní správy a jeho prezývke sa mi do tváre nahrnula červeň a bola som nútená sa zasa vyškierať do mobilu ako drbnutá.

"Prečo sa tak usmievaš Mary? Ty niekoho máš?" Prišla do obývačky mama so zdvihnutým palcom a snažila sa z môjho výrazu vyčítať, prečo sa usmievam. Pretočila som očami nad jej zvedavosťou a ďalej utierala prach na komode.

"Je to ten - ako sa len volá." Začala hádať s palcom na brade a zamysleným pohľadom.

"Už viem! Je to Matthew však?" Nahlas vykríkla, čo ma donútilo sa zasmiať.

"Podľa toho, čo si mi o ňom rozprávala, tak je to dobrý chlapec a- " Pokračovala v básneni o ňom, no ja som ju ihneď uzemnila.

"Nie mami, nieje to Matt." Povedala som jej a na jej tvári sa zračilo zamračenie, no vzápätí ho vystriedalo znova nadšenie a zvedavosť.

"Tak potom to musí byť ten Zayn, však?" Zvolala a ja som sa pleskla po čele a pokrútila hlavou nad jej myšlienkovými pochodmi.

"O tom si mi veľa nehovorila, ale snáď by si sú nevyberala nejakého grobiána, takže predpokladám, že je to tiež dobrý chlapec."

"Nie mama, nieje to ani Zayn. A prestaň ďalej hádať, pretože ti to aj tak nepoviem." Až keď som dopovedala, tak som si uvedomila, že som sa v podstate priznala, že niekoho mám. Sakra.

"Takže niekoho máš. Ale koho." Rozmýšľala, na tvári zamyslený výraz a ja som nemohla udržať smiech. Takúto som ju naposledy videla, keď som mala asi 9 a ona našla v mojej školskej taške valentínku od Noaha. Noah bol môj spolužiak a v treťom ročníku sme mali v škole za úlohu vyrobiť niekomu valentínku a tajne mu ju dať. Tú moju našla ako prvá mama, pretože ja som ako malá školskú tašku otvárala len, keď som z nej vyťahovala alebo ukladala školské knihy. Preto ju mama našla až o týždeň, keď ju išla prať. Celý predošlý týždeň sa na mňa Noah pozeral nejak čudne, čo mi prišlo podozrivé, ale nevenovala som tomu pozornosť. Mama bola vtedy úplne zaskočená a naozaj si myslela, že s niekym chodím. Keď si spomeniem na jej výraz, keď vyprázdňovala tašku a našla ten odkaz, tak vždy vybuchnem smiechom.