Teenage love H.S

20. kapitola

Keď sa Harry vrátil z kúpeľne, tak sme sa vrátili k ' spoznávaniu sa' a musím povedať, že som sa o ňom dozvedela veľa nových vecí. Napríklad to, že zbožňuje domáce brownies, pretože keď jeho mama žila, tak ich varila každý týždeň a on sa ich zakaždým prejedol. Viem, aký koláč budem najbližšie piecť. Uškrnula som sa.

"Niesi hladná?" Harryho hlava nakukla do obývačky.

"Celkom aj áno." Povedala som, pretože som dnes zjedla iba jedno jablko, pretože obed v našej jedálni nebol jedlý a vyzeralo to ako grcka.

"Super, čo keby sme niečo uvarili?" Opýtal sa ma s miernym úsmevom na tvári a ja som prikývla. Vstala som z kresla a odišla za ním do kuchyne.

"Tak, čo urobíme?" Opýtala som sa, pretože ma nič nenapadalo. Harry sa zamyslel a otvoril chladničku. Zaujímalo by ma, kto sem chodí nakupovať a upratovať, keďže tu asi nikto trvalo nebýva, pretože táto chata sa nachádza ďaleko od Londýna.

"Čo tak palacinky?" Opýtal sa ma a ja som nadšene prikývla.

Do misky som rozbila vajíčka, pridala do nich kryštálový cukor so škoricovým, čo ma naučila moja babka. Škorica tomu dodá špeciálnu chuť. Neskôr som tak priliala mlieko a štipku soli.

"Harry, prosím podaj mi múku." Povedala som a Harry sa natiahol do skrinky aby mi ju podal, lenže Harry je Harry.

Keď otváral vrecko múky, tak sa sáčok celý rozletel a múka bola po celej kuchyni a samozrejme, že ja a Harry sme mali múku všade. Doslova všade. Pomaly som si otrela oči a do ruky vzala misku so skoro hotovým cestom. Harry asi nezistil čo chcem spraviť, pretože ma sledoval so zmäteným výrazom. Ja som sa uškrnula a misku s cestom mu vyliala na hlavu. Keď som si ho obzrela, tak som sa neudržala a začalo sa hlasno smiať.

Harry sa na mňa naštvane pozrel, ale aj jemu cukalo kútikmi. Do ruky si vzal sáčok s cukrom a tiež mi ho vysypal na hlavu, a potom na to všetko vylial mlieko. Aby som nezaostávala, tak som rýchlo schmatla vajíčka a dva z nich mu hodila do tváre a na vlasy.

Navzájom sme po sebe hádzali všetko, čo sme našli. A podľa toho sme tak ja vyzerali. Ja som mala vo vlasoch všetko možné vrátane múky, mlieka, vajíčok, cukru a harry vlastne to isté s hotovým cestom. Vlastne sme na sebe mali obaja skoro pripravené palacinky až na to, že neboli upečené.

"Myslím, že sme sa nechali uniesť." Poznačila som pri pohľade na kuchyňu a Harryho. Seba som radšej ani nechcela vedieť, pretože by ma porazilo.

"Ja nie. Ty si predsa začala. Ja som ti to len vracial."

"Nie, to ty si začal, keď si mi na hlavu rozsypal múku."

"Ale to nebolo úmyselné, takže si začala ty, keď si mi na hlavu vyliala cesto."

"Okej, tak to bol duch. " Povedala som a ešte viac sa rozosmiala, pretože mi táto 'hádka' prišla neuveriteľne nezmyselná a Harrymu asi tiež, pretože tiež vybuchol.

Keď sme sa konečne ukľudinili, tak sme sa dali do upratovania. Harry utiera hornú časť linky, pretože ja by som na najvyššie poličky nedočiahla a ja zas spodné.

Po pár minútach trápneho ticha, kedy sme obaja upratovali som sa rozhodla ho prerušiť, pretože má to už nebavilo.

"Kde vlastne budeme spať?" Opýtala som sa prvú hlúposť, ktorá mi prišla na rozum.

"Aha, ty si nebola na poschodí. Je tam kúpeľňa, menšia dielňa, v ktorej dedo vždy niečo maľoval a potom väčšia spálňa." Takže s ním budem musieť spať v jednej posteli? Ale no tak.

"Môj ocko miloval maľovanie." Povedala som a smutne sa pousmiala. Harry sa na mňa zvedavo pozrel a tak som pokračovala.

"Mal pracovňu, ktorá mala najprv slúžiť na pracovné veci, ale on si z nej neskôr urobil miestnosť, v ktorej maľoval. Maľoval vždy prírodu, stromy, budovy, čokoľvek čo ho napadlo. No najradšej maľoval mňa, mamu a Thea. Raz namaľoval môj portrét, ale nepovedal to nikomu, dokonca ani mne. Našli sme ho až po jeho smrti." Odmlčala som sa a po mojej tvári stiekla prvá slza.

"Milovala som ho. Tak moc, Harry. Ale on odišiel. Opustil nás. Nechal ma tu samú. Vedel, že k nemu som vždy mala bližšie, ako ku mame, no aj napriek tomu ma opustil. Odišiel a už sa nevráti." To už som naplno plakala. Po tvári mi v plnom prúde tiekli slzy, no vedela som, že ma v tomto Harry pochopí a nebude sa smiať alebo ma ľutovať, pretože tiež stratil rodiča a vie aké to je. Každému vravím, že som sa cez to preniesla, že som v pohode, ale opak je pravdou.

"Nech sa vráti, Harry. Chcem aby sa vrátil. Chcem sa zavŕtať do jeho objatia, pretože v jeho objatí viem, že som v bezpečí, že ma ochráni. Chcem mu poslednýkrát povedať, že ho ľúbim, a že navždy ostanem jeho malou dcérkou." Plakala som s hlavou v Harryho hrudi, zatiaľ čo on mi upokojivo prechádzal rukou po chrbte s bradou zaborenou v mojich vlasoch.

"Nemal právo odísť. Bolo priskoro na to, aby ma opustil. Bolo veľa vecí, ktoré nestihol spraviť ako môj otec. Mal byť na mňa hrdý za to, že som dokončila školu, že som si vybudovala kariéru, že som si našla priateľa, ktorého by on nemal rád, pretože mu zobral jeho malú dcérku. Mal sa hrať so svojimi vnúčatami. Mal byť pri Theovi v jeho prvý školský deň, alebo keď sa zamiluje. Keď sa ja zamilujem.
Keď som mala 8 rokov, povedal mi, že ak mi nejaký chlapec zlomí srdce, tak mu on zlomí nos, pretože vždy budem jeho malé dievčatko. Ale kde je teraz, Harry? Ja chcem byť znova jeho malé dievčatko. "

"Chcem ho späť, Harry." Povedala s zlomene a Harry si ma viac pritlačil k telu.

"Rosie, tvoj otec je na teba už teraz hrdý. Si silná žena a dosiahneš ešte veľa, za čo na teba bude môcť byť hrdý." Neveriaco som sa na neho pozerala, pretože by ma nikdy nenapadlo, že sa ku mne niekedy bude takto správať Harry Styles, školský badboy, ktorý má naozaj bujnú minulosť a povesť.

"Tvoj otec tu nieje, Rose. Ale som tu ja a ja rozbijem nos tomu, kto ti zlomí srdce."

Lenže, drahý Harry, čo ak si ty ten, kto mi zlomil srdce?