Teenage love H.S

9. kapitola

Otvorila som dvere školy a vkročila dovnútra. Dnes sa mi našťastie podarilo Thea vytiahnuť z postele bez námietok, takže idem včas.

Prišla som k skrinkám a chcela si vybrať učebnice na angličtinu, no keď som obzrela napravo, tak ma skoro porazilo. Bol tam Harry, ktorý strkal jazyk do hrdla nejakému dievčaťu, ktoré predpokladám, že bola Nicole. Po chvíli, keď ucítil, že ich niekto pozoruje, zdvihol hlavu a naše oči sa stretli. Rýchlo som zrak odvrátila a rýchlym krokom odišla do triedy.

Hneď za mnou sa prirútil do triedy Harry a zrakom behal po triede, kým sa nezastavil na mne. Hlavu som sklonila dole a robila, že sa učím. A keď tak rozmýšľam, tak by som sa vážne mala učiť, pretože máme test a ja som sa včera nič nenaučila, pretože som mala plnú hlavu koho iného ako Harryho.

"Rose, to čo si videla, ehm -

"Harry, nemáš mi čo vysvetľovať, nič spolu nemáme, predsa si to sám dokázal keď si vtedy hral, že ma nepoznáš, takže sa môžeš vrátiť naspäť a kľudne si to tam s ňou rozdať." Ironicky som sa na neho usmiala a zrak naspäť uprela do zošita. Cítila som ako sa na mňa ďalej pozerá, no nič nepovedal a keď do triedy vošla učiteľka, tak si odišiel sadnúť k nejakému chlapcovi, ktorého meno som zabudla.

Keď hodina skončila, tak som sa rýchlym krokom rozišla na záchody, kde som sa pozdĺž dverí zosunula na zem. Z oka mi vypadla malá slza a ja som nechápala, prečo kvôli nemu plačem. Nestojí mi za to. On sa teraz určite niekde oblizuje s Nicole, takže ja tu nebudem plakať. Postavila som a zotrela si roztečenú špirálu, čo sa mi veľmi nepodarilo, no bolo mi to jedno. Zo skrinky som si vybrala učebnicu biológie a odišla do triedy.

"Ahoj Rose, ako sa máš? " Cassidy ma vtiahla do objatia, ktoré som jej s radosťou opätovala.

"V pohode. Mama včera ráno odišla na služobku, takže musím strážiť Thea. A ty?"

"Celkom dobre. V piatok príde domov z univerzity môj starší brat Lucas."

"Nevedela som, že máš staršieho brata." Keď tak rozmýšľam, skoro nič o nej neviem.

"Áno. Volá sa Lucas a chodí na Oxford."

"Fíha, to som vážne nevedela." Povedala som jej a ona sa pousmiala. Potom do triedy vošla učiteľka, takže sme sa ďalej nerozprávali.

"Ahoj, Rose." Pozdravil ma Matt, keď som si sadla k nemu do lavice.

"Ahoj, ako dopadol víkend s bratrancom a sesternicou ?" spýtala som sa ho, keďže tento týždeň sme ešte nemali spoločnú hodinu.

"Super. Sesternica priviedla aj priateľa, takže sme mali plný dom." Zasmial sa a začal mi rozprávať, čo všetko robili.

"Rose, stále platí tá káva?" Opýtal sa ma Matt, keď hodina skončila a ja som chcela ísť po Thea do škôlky. Zamyslela som sa nad tým, čo mi povedal Harry. Povedal to, pretože nechce aby som s ním išla. Chce ma dostať do postele, a potom odkopnúť. Ale to mu nedovolím.

"Samozrejme, ale mama je na služobnej a ja musím strážiť brata, takže dnes ani zajtra nemôžem."

"Tak štvrtok?" opýtal sa ma a

"Štvrtok je fajn. Rada by som tu s tebou bola, ale musím ísť po brata." Pousmiala som sa, zamávalu mu, a potom som sa vybrala do škôlky po Thea.

Keď sme obaja prišli domov, tak som sa prezliekla do oblečenia na doma a zišla schodmi do kuchyne, kde som si vybrala panvicu a do väčšej misky som si urobila cesto na palacinky. Theo ich zbožňuje a onedlho má prísť Freddie a myslím si, že ich bude mať rád aj on.

Práve, keď som na tanier dala poslednú palacinku, tak sa domom ozval zvuk zvončeka. Prišla som ku vchodovým dverám, za ktorými stál Freddie s Louisom.
K dverám priletel aj Theo, a potom sa aj s Freddiem rozbehli vonku na záhradu.

"Ako vidím, môžem ísť aj naspäť." Louis sa zasmial pri pohľade na Freddieho, ktorý akoby zabudol, že tu ešte stále je jeho brat.

"Ak chceš, môžeš ostať." Nevedela som prečo som to povedala, no Louis sa mi nezdal ako Harry a mala som z neho dobrý pocit.

"Nie, to je v poriadku nechcem ťa otravovať.

"Nebudeš ma otravovať, poď ďalej." Povedala som a o krok som odstúpila od dverí. Nakoniec povolil a vošiel dovnútra.

"Dáš si palacinky?" Opýtala som sa ho, keďže ja som bola hladná a bolo by neslušné ísť jesť, zatiaľ čo by ma on len sledoval.

"Ja palacinky nikdy neodmietnem." Obaja sme sa na tom zasmiali a ja som potom vybrala zo skrinky nuttelu, z chladničky šľahačku a jahody a všetko to položila na stôl.

"Idem sa ešte spýtať Thea a Freddieho, či nechcú." Povedala som a odišla na záhradu, kde som ich našla hrať futbal.

"Theo, nechcete palacinky?" opýtala som sa ich, načo obaja záporne kývli hlavou. Odišla som späť do kuchyne, kde Louis už jedol.

"Theo je tvoj brat, však?"

"Áno, čo iné by mi bol?" Opýtala som sa a jemne sa zasmiala.

"No, nikde niesu tvoji rodičia, takže som zvažoval možnosť, že je to tvoj syn?" Povedal, no skôr to vyznelo ako otázka a mňa to rozosmialo.

"Preboha, mám 17. A mama nieje doma, pretože je na služobnej ceste." O otcovi som mu vravieť nechcela, pretože ho skoro vôbec nepoznám a nechcem aby celá škola vedela to, že môj otec zomrel.

"Dobre, už som sa zľakol." Zasmial sa a do úst si vložil kúsok palacinky. Počas toho, ako sme jedli, tak sme sa rozprávali o všeličom. Loui mi hovoril o jeho pomerne veľkej rodine, ja zas o tom, čo rada robím.

O malú chvíľu som ucítila, ako mi na tvári pristála šľahačka. Pomaly som zdvihla hlavu a pozerala sa na Louisa, ktorý sa vyškieral od ucha k uchu.

"To si neurobil." Povedala som neveriacky a do ruky vzala druhú šľahačku, ktorá bola položená na stole a vystriekla ju na neho.
Ako malé deti sme sa striakali šľahačkou asi 10 minút, kým celá kuchyňa nevyzerala, akoby tu vybuchla bomba, vtedy sme si povedali, žeby už aj stačilo.

"Neodídeš z tadiaľto, kým to neupraceme." Varovne som na neho zdvihla prst.

"Rozkaz." Povedal a zasmial sa.

Keď sme po polhodine zotreli šľahačku zo všetkých skriniek a zásuviek, tak som ešte pozmývala podlahu, pretože aj tá bola celá špinavá. Potom sme si konečne sadli do obývačky.

"Dobre, už by som mal ísť. Pôjdem po Freddieho a pôjdeme." Povedal Louis a postavil sa zo sedačky. Prikývla som a odišla s ním do záhrady, kde tí dvaja sedeli na hojdačke a hrali sa s autíčkami.

"Tak poď, Freddie. Pôjdeme domov."

"Už musíme?" Opýtal sa ho Freddie so smutným výrazom na tvári.

"To ti to nestačilo? Veď sme tu boli 2 hodiny. Kde vy beriete tú energiu?" Povedal nechápavo Louis a ja som sa zasmiala. Nakoniec sa obaja rozišli k Louisovmu autu.

"Nabudúce môžeme zababrať našu kuchyňu." Povedal Louis a obaja sme sa zasmiala.

"Jasné. Musím ti to ešte vrátiť."

"Dobre. Tak ahoj." Louis sa pousmial a s Theom sme im zakývali. Potom sme vošli do domu a ja som Theovi urobila tousty, pretože dnes ešte nejedol od kedy sme prišli domov.