Teenage love H.S

56. kapitola

Cas neskôr volala mama s tým, že potrebuje pomôcť s večerou pre ich starých rodičov, ktorí majú dnes prísť, takže sme sa pred obchodným centrom rozlúčili a obe sa vybrali svojou cestou. Domov sa mi ešte ísť nechcelo, a tak som sa rozhodla, že sa pôjdem trocha prejsť centrom mesta.

Pomaly sa stmievalo a budovy osvetľovali vianočné osvetlenie. Prechádzala som sa regálmi rôznych obchodov a pozorovala matky, od ktorých deti žiadali kadejaké hračky, po ktorých zúfalo túžili.

O chvíľu sa predomnou objavil menší obchod, ktorý vyzeral, že čo to už prežil a v jeho výklade boli vyložené rôzne modely aút, ktoré mi pripomenuli prvý deň u Harryho doma, kde som v jeho izbe našla poriadnu zbierku podobných modelov.

Pomaly som siahla na kľučku od dverí, ktoré zavŕzgali a vošla dovnútra, kde som našla staršieho pána sediaceho vo veľkom hnedom kresle s knihou v ruke a okuliarmi na nose

"Dobrý deň." Pozdravila som a pán na mňa prekvapene spod okuliarov zdvihol zrak a na jeho tvári sa objavil široký úsmev.

"Oh, dobrý dobrý. Ako ti možem pomôcť drahá ?" Postavil sa z hnedého kresla a pomaly prešiel ku mne.

"Ja- videla som vo vašom výklade rôzne modely aút a môj, ehm priateľ je do nich hlboko ponorený, tak ma napadlo, že by som mu tu možno vybrala nejaký darček na Vianoce ?" Opýtala som sa neisto a pri slove  'priateľ' sa trochu zasekla.

"Ale samozrejme. Viete, tu veľa ľudí nechodí, je len malo tých, ktorých veci ako toto zaujíma." Slabo sa pousmial a ja som prikývla a zacítila menší pocit šťastia, že práve Harry sa o to zaujíma.

"Tak poďte, niečo spolu vyberieme." Pokynul a obaja sme sa vybrali k ďalším výkladom pričom som niektoré z modelov spoznávala z Harryho zbierky.

"Môj vnuk, bol takisto veľmi ponorený do takýchto modelov a vlastne to kvôli nemu som otvoril tento obchod." Povedal po chvíli, keď do ruky bral jeden model.

"A kde je teraz ?" Opýtala som sa, aj keď to bolo možno trochu neslušné a pre neho príliš osobné, no už odmalička som príliš zvedavá.

"Nejako sa to medzi nami vyhrotilo a nakoniec som s ním stratil kontakt." Povedal smutne a ja som chápavo prikývla.

"Tak, čo hovoríte na tento? Má ho už váš priateľ ?" Opýtal sa ma a ja som zalovila v pamäti snažiac sa spomenúť si, či som tento model videla v jeho zbierke alebo nie.

"Myslím, že áno." Kývla som a nasledovala ho k ďalšej poličke.

Po asi dalších piatich modelov, pri ktorých som usúdila, že Harry už všetky vlastní, ma starší pán zaviedol do zadnej miestnosti, ktorá pripomínala sklad. Zastavila som v strede v miestnosti a sledovala ho ako niečo vyberá zo zaprášenej poličky.

"Toto som plánoval dať na Vianoce môjmu vnukovi, no niesom si istý, či sa s ním ešte niekedy stretnem a ak aj áno, tak pochybujem, že ho budú stále zaujímať veci ako toto." Odmlčal sa s pohľadom upretým na obrovský model auta, ktorým som si bola istá, že som ho v Harryho zbierke nevidela.

"Vidím ti na očiach, že toho chlapca miluješ a podľa tvojich slov usudzujem, že je to dobrý chlapec a tento darček si bude naozaj vážiť. Toto je najvzácnejší model auta a na svete sú iba dva kusy. Vezmi si to a odkáž mu, nech sa o to poriadne postará, no nemyslím, že mu to bude treba pripomínať." Povedal a na konci sa jemne pousmial, zatiaľ čo ja som na neho len prekvapene hľadela.

"Ste si istý? Ja- môžem mu vybrať niečo iné, predsa len je to pre vašeho vnuka." Povedala som neistým hlasom a videla úprimný úsmev, ktorý sa vytvoril na jeho tvári.

"Oh drahá, som si istý, že tvoj priateľ si to zaslúži viac ako on." Povedal a do jeho ruky chytil tú moju.

"V malíčku máš viac lásky ako ktokoľvek iný v celom tele a to sa v dnešnej dobe cení. Zapamätaj si, že láskavosť ťa v živote posunie veľmi ďaleko drahá. A som rád, že toto môžem odovzdať tebe, pretože som si istý, že to nevyjde nazmar." Pousmial sa a stisol moju dlaň. Jeho slová mi na tvári vytvorili úsmev a ja som prikývla.

"Dovoľte mi za to aspoň zaplatiť. Určite vás to stálo kopu peňazí." Povedala som a z kabelky začala vyťahovať peňaženku, aj keď som si bola istá tým, že jeho pravú cenu nebudem môcť zaplatiť ani keby som sa neviem ako snažila.

"Nie, nič za to nechcem. Som rád, že z toho niekto bude mat ozajstnú radosť." Povedal a odstrčil moju ruku, v ktorej som držala peňaženku.

"T-tak ďakujem. Je to od vás veľmi milé a sľubujem vám, že ho sem privediem, aby ste sa na vlastné oči presvedčili, že z toho bude naozaj nadšený." Povedala som po chvíli rozmýšľania a on s úsmevom na tvári prikývol.

Ešte raz som mu poďakovala a so slovami aby nestrácal nádej so svojím vnukom, som sa konečne rozišla domov, kde som so širokým úsmevom na tvári zaľahla do postele.

***

Ďalšie ráno som sa zobudila s pomerne dobrou náladou a nemohla sa dočkať Vianoc a hlavne momentu, kedy Harrymu dám jeho darček. Mám menšie obavy, že by si možno prial niečo iné, no čosi mi našepkáva, že z tohto bude určite nadšený. Taktiež sa bojím momentu, kedy sa s mím stretnem, pretože veci medzi nami sú teraz povedala by som - v divnom rozpoložení.

Potriasla som hlavou, aby som z nej nateraz  dostala tieto myšlienky a schodami zišla do kuchyne, kde som za stolom našla raňajkovať mamu s Theom. Vzala som si tanier s vajíčkami a sadla si k nim za stôl.

"Napadlo ma," Začala hovoriť mama, zatiaľ čo do ruky vzala jej pohár s kávou.

"Teraz ak máte obaja prázdniny a ja toho mám veľa v práci, takže by som s vami aj tak nemohla byť často doma," Pokračovala a ja som svoj zrak premiestnila na ňu.

"Čo keby ste navštívili starú mamu? Theo bol pri nej teraz častejšie, no ty si ju nevidela dlhú dobu, však Rose? Určite sa poteší, keď vás uvidí. Vinanoce by sme potom trávili spolu, no myslím, že to nieje zlý nápad, čo poviete ?" Mama svoj zrak premiestnila na mňa a Thea, ktorý s plnými ústami horlivo prikyvoval. Theo vždy miloval prázdniny u starej mamy na vidieku a vlastne som tam rada chodila aj ja.

"Je pravda, že som tam dlho nebola." Povedala som, keď som sa nad tým zamyslela.

"Tak čo? Mám jej zavolať ?" Opýtala sa mama a pobavene kmitala obočím.
Nakoniec som na to kývla a ona sa zdvihla od stola, aby išla starkej oznámiť, že k nej prídeme.

"Rose? Pôjde s nami aj Harry ?" Opýtal sa ma Theo, keď som si do ruky brala pohár s čajom. Zabudla som na to, že Harry sa s Theom posledné týždne dosť zblížil a Theo si ho naozaj obľúbil.

"No vieš Theo, s Harrym to je medzi nami teraz trochu - povedala by som iné. Ale predsa budeš mať mňa. Konečne budem mať kopu času sa ti poriadne venovať. To ti nestačím iba ja ?" Opýtala som sa na oko ublížene a dlaň si položila na miesto, kde by sa malo nachádzať srdce.

"Stačíš, ale Harry mi sľúbil, že ma naučí kresliť autá, pretože on je najlepší v kreslení aút, vieš?" Malé iskričky boli viditeľné v jeho očiach a ja som na jednu stranu bola rada, že si ho takto obľúbil, no na tú druhú som nevedela ako to medzi nami dvoma ďalej bude a nechcela som, aby bol Theo sklamaný.

"Neboj sa, Harry bude mať ešte kopu času ťa to naučiť, fajn?" Povedala som, aj keď som si nebola stopercentne istá svojimi slovami, no v hĺbke srdca som stále dúfala, že to je pravda.

"Tak, volala som starej mame a ako som hovorila, bola veľmi šťastná a už sa vás nemôže dočkať. Zajtra skoro ráno vás tam odveziem a v nedeľu pôjdeme domov, aby sme spolu ozdobili stromček a rozvešali všetky svetielka. Štedrý deň je v utorok, takže na to budeme mať dosť času."  Povedala mama nadšene a mne sa tento nápad začal čím ďalej, tým viac pozdávať. Trochu si vyčistím hlavu, premyslím si čo chcem ďalej robiť a strávim čas s Theom a starou mamou, pri ktorej som naposledy bola možno pred štyrmi mesiacmi.

Po zvyšok dňa som sa len váľala s Theom na gauči, zatiaľ čo sme sledovali rozprávky, ktoré samozrejme vždy vyberal Theo. Keď prišla mama večer domov, tak nám obom pomohla zbaliť si pár veci a pred desiatou sme si všetci ľahli do postele, keďže ráno musíme skoro vstávať, aby nás mama stihla odviesť k starej mame, a sama sa vrátila načas do práce.