Teenage love H.S

7. kapitola

"Theo no tak, musím ťa stihnúť odviesť do škôlky a prísť načas do školy tak mi to nekomplikuj." Povedala som zúfalo, pretože som sa už asi polhodinu snažila Thea vytiahnuť z postele. Mama ráno odišla na služobnú cestu, takže som si privstala, pretože viem že Theo má vždy problém so vstávaním. No mám pocit, že aj keď som si vstala skôr, aj tak to nestačí a do školy budem meškať tak či tak.

Theo si niečo zamrmlal a viac sa zababušil pod perinu. Zúfalo som si povzdychla a snažila sa vymyslieť niečo, čo by ho vytiahlo z postele.

"Theo vieš, že keď nevstaneš, tak potom dnes neuvidíš Lisu?" Povedala som, v nádeji, že to zaberie. A nemýlila som sa, Theo vykukol zpod periny a o pár sekúnd vyskočil z postele.

"Och pane bože, ďakujem ti." zamrmlala som si a rýchlo pomohla Theovi obliecť sa. Potom sme sa rýchlo najedli a vyrazili do škôlky. Počas cesty mi rozprával o tom, že keď vyrastie chce byť futbalista. Pred týždňom chcel byť závodník, ale to ho asi omrzelo.

"Okej, ty môj futbalista, rýchlo si obuj prezúvky a utekaj do triedy." Povedala som a rýchlo mu na nohy obula papuče.

"Dobre Theo, počúvaj v škôlke a pozdrav Lisu." Povedala som mu a dala mu pusu na líčko. Potom sa rozbehol za nejakým dievčaťom do triedy, ktoré predpokladám, že bola Lisa.

Do triedy som vošla práve, keď zazvonilo na hodinu chémie. Sadla som si do zadnej lavice ku Cassidy. Videla som, že sa chce spýtať kde som bola, no to do triedy vošiel učiteľ, takže každý stíchol.

"Ako som spomínal, čaká vás projekt, ktorý budete robiť s partnerom, ktorého si o malú chvíľu vylosujete." Povedal učiteľ a do ruky si vzal menšiu krabičku, v ktorej boli naše mená. Keď prišiel rad na mňa, tak som sa zdvihla od lavice a rozišla sa k učiteľskému stolu. Rukou som si vybrala papierik ktorý bol na spodku krabičky a pomaly ho roztvorila. No keď som uvidela meno, ktoré bolo na malom kuse papiera, tak som myslela, že sa mi sníva.

"Koho ste si vylosovali, slečna?" spýtal sa ma učiteľ a ja som mu podala papierik.

"Takže Harry, vy ste vo dvojici s Rosemary." Učiteľ sa pozrel na Harryho, ktorý  prekvapene zdvihol zrak od zošita a svoj pohľad upriamil na mňa a uškrnul sa.

Sadla som si naspäť na svoje miesto a po zvyšok hodiny som bola ticho a rozmýšľala nad tým, ako by som sa z toho mohla vykrútiť, no bohužiaľ ma nič nenapadlo.

"Takže, kedy máš čas, aby sme začali s tým projektom?" Spýtala som sa ho s jasnou nechuťou v hlase, no podľa jeho úškľabku na tvári, sa on zjavne dobre bavil.

"Kedykoľvek."

"Dobre, tak dnes u mňa o 4. Moju adresu poznáš." povedala som a čo najrýchlejšie od neho odišla.

***

Keď som vyšla zo školy a vybrala sa po Thea do škôlky, tak ma zastavil Matt, ktorý sa na mňa nervózne usmial.

"Ahoj Rose. Ja len, rozmýšľal som, či by si nechcela ísť niekedy na kávu alebo tak?" Spýtal sa ma a ľavou rukou sa poškrabal na zátylku.

"Jasné, rada. Napíš mi kedy a kde. Prepáč, ale musím ísť po brata do škôlky." Povedala som a rýchlo ho objala. Keď som sa otočila, aby som mu zamávala, tak som spozorovala pár zelených očí, ktoré na mňa uprene hľadeli. Nechala som to tak a rozišla sa do Theovej škôlky.

"Ahoj Ose." Pribehol ku mne Theo a svojimi malými rúčkami ma objal. Za ním som si všimla chlapčeka, ktorý mal hnedé vlasy a krásne modré očká, celkovo bol rozkošný.

"Toto je môj kamarát Freddie, Ose." Povedal Theo a ukázal na chlapca za ním.

"Ahoj Freddie, ja som Rose, Theova sestra." povedala som a usmiala sa na neho. Chlapček sa na mňa hanblivo usmial a potom sa zahľadel niekde za mňa. Keď som sa pozrela kam hľadí, tak som uvidela vysokého bruneta s modrými očami.

"Louiiiiii." Freddie sa rozbehol k chlapcovi, ktorý ho vzal na ruky.

"Ahoj Freddie, ako si sa mal?" veselo sa na neho usmial a brnkol ho do nosu.

"Super. Tamto je môj kamoš Theo a jeho sestra Rose. To je môj brat Louis." Prštekom na nás ukázal a ja som sa zasmiala nad tým, ako tí dvaja každého zoznamujú.

"Takže Rose. Harry mi ťa spomínal." povedal a ja som sa na neho prekvapene pozrela.

"Vážne? To by som nečakala." Uchechtla som sa.

"Ose, nemohol by Freddie prísť niekedy k nám?" spýtal sa ma Theo, ktorý má sledoval svojimi modrými kukadlami zospodu.

"Ak bude chcieť, tak môže." Odpovedala som mu s úsmevom a pozrela sa na Fredieho, ktorý prikyvoval.

"Môžem, Loui?"

"Dnes nie, vieš predsa, že k nám príde teta s ujom. Ale zajtra pokojne môžeš, ak im to nebude vadiť." Louis sa na neho usmial a postrapatil mu vlasy. Potom sa na mňa pozrel s otázkou v očiach.

"Jasné, že nie. Zajtra ho môžeš priviesť, kedy chceš a adresu ti povie Harry." Povedala som, vzala za ruku Thea, s ktorým sme vyšli von z budovy a odišli domov.

"Ose, kúpiš mi zmrzlinu?" Spýtal sa ma Theo, keď sa pred nami objavil zmrzlinový stánok.

"Theo, na zmrzlinu je neskoro, budeš chorý a keď by to zistila mama, tak by bola nahnevaná."

"Ale mama sa o tom nemusí dozvedieť. Prosiiiiiim. " Povedal a nahodil psie očká, ktorým vie, že nikdy neodolám. A ani dnešok nebol výnimkou.

"Tak fajn. Akú chceš?" Povzdychla som si a vybrala z kabelky peňaženku.

"Čokoládovú." Nadšene zvolal Theo.

"Prosím vás, jednu čokoládovú." Povedala som predavačovi a na menší pult mu položila pár libier.

"Nech sa páči. Jedna čokoládová." zmrzlinu som podala Theovi, ktorý sa na mňa radostne usmieval.

"Ale mame ani slovo." Zdvihla som varovne prst a on prikývol.

Keď sme prišli domov, tak som sa v izbe prezkliekla do čiernych legín, bielej veľkej mikiny s logom mojej bývalej školy a vlasy zviazala do drdolu. Potom som vošla do kuchyne a premýšľala, čo by som mohla uvariť na večeru. Keďže som nemala veľa času, pretože o hodinu mal prísť Harry tak som sa rozhodla pre cestoviny so syrovou omáčkou. Do hrnca som dala variť vodu a po chvíli pridala cestoviny. V druhom hrnci som zatiaľ robila omáčku, kde som pridala mlieko, všetky syry, ktoré som našla v chladničke a ďalšie iné veci, ktoré som myslela, že sa tam hodia.

Po pár minútach som nám na taniere nabrala cestoviny a na vrch poliala omáčku. Zavolala som Thea, ktorý sa hral vo svojej izbe s autíčkami a obaja sme si sadli za stôl.

Keď sme dojedli, tak som všetok špinavý riad vložila do umývačky, ktorú som potom zapla. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali 4 hodiny poobede a práve v tej chvíli sa domom rozozvučal zvonček. Povzdychla som si a išla otvoriť vchodové dvere, za ktorými - prekvapivo - stál Harry.